Page 161 - Kronika
P. 161

Miro Blaha spomína
               kov bolo malé a čas strávený v zajatí bol veľmi dlhý. Akt kapitulácie
               prebehol a zajatci sa vybrali na strastiplnú cestu do neznáma.
                  V tisíc deväťsto šesťdesiatom štvrtom roku na študentskej me-
               sačnej praxi vo vtedajšej NDR som pracoval istý čas na LPG (bola to
               obdoba našich JRD) neďaleko Rostoku v blízkosti Baltického mora.
               V čase voľnej soboty, v snahe zarobiť si navyše dajakú tú marku,
               prihlásili sme sa na brigádu na zber sena a slamy. Pri tejto práci sme
               sa stretli s nemeckými robotníkmi, o ktorých sme sa dozvedeli, že to
               boli nedávni navrátilci zo sovietskeho zajatia. Bolo to teda devätnásť
               rokov od skončenia vojny. Cez pracovnú prestávku nám niečo chceli
               rozčúlene vysvetľovať, no náš brigadír – starý ujko Hans, mimocho-
               dom veľmi milý človek, ich rýchlo od nás odprevadil. Z ich zachmú-
               rených tvári sršal hnev, až nenávisť  – veď sme boli predstavitelia
               vtedajšieho socialistického štátu.
                  Chlapi si iste za tú dlhú dobu v zajatí veľa vytrpeli, ale, podľa
               mňa, mali skôr obviňovať rozpínavosť nemeckého fašizmu, na čele
               s vodcom Adolfom Hitlerom.


               Naše slúžky

                  V čase mojej mladosti v takzvaných lepších rodinách bolo zvy-
               kom prijať na určitý čas do služby mladé dievčatá. Boli to dievčatá,
               ktoré ukončili základnú, alebo aj strednú školu a pripravovali sa na
               vydaj. Dosť dehonestujúce pomenovanie – slúžka – je dnes nahra-
               dené omnoho honosnejším názvom – au pair – v podstate to ale bolo
               to isté.
                  Moja mama bola aprobovaná učiteľka Levočskej pedagogickej
               školy  pre  učiteľky  vtedy  obľúbených  tzv.  rodinných  škôl.  Boli  to
               stredné školy pre dievčatá pripravujúce sa na manželstvo a všetko
               čo s tým súvisí. Teda – ekonomika, jednoduché účtovníctvo, vede-
               nie domácnosti, varenie, šitie, vyšívanie, ručné práce, hudba – hra
               na nástroje, spev, výchova detí a vôbec, všeobecná rozhľadenosť.
               Otec, ako vedúci notár často prijímal návštevy aj z najvyšších miest,
               z ministerstva, okresných a krajských ustanovizní. Týchto, pomerne
               veľkých pánov bolo treba náležite privítať, pohostiť ich, skrátka ve-

                                          - 161 -
   156   157   158   159   160   161   162   163   164   165   166