Page 163 - Kronika

Miro Blaha spomína
a to nielen ako „ukazovátko,“ ale aj ako umravňovací nástroj. Uplat-
ňovali sa „Makarenkovské“ metódy, paličkou sme dostávali po prs-
toch, za väčšie priestupky aj po zadnej časti tela. Od učiteľov dosť
často padla aj dajaká tá facka.
Za vyrušovanie sa stálo v kúte, ale aj kľačalo, buď na holej zemi,
prísnejšie aj na polienku.
Ďalší trest bol – ostať „po škole“. Podľa mňa to bol trest pre žia-
ka, ale aj pre učiteľa, ten musel s poškolákmi ostať tiež po vyučovaní
v triede.
Dosť častým trestom bolo napísať niečo stokrát a doma to ne-
chať podpísať. Bolo to napríklad – „Žiak pri vyučovaní vyrušoval“
– „Nenapísal som si domácu úlohu“, - „Dal som spolužiačke chrústa
za košelu“ a podobne.
Apropó – chrústy. V tých časoch týchto „turbo vrtuľníkov“ bolo
nesmierne veľa. V čase ich náletu sa zbierali do vedier a dávali sa
sliepkam. Bol to dvojaký úžitok – ničil sa škodca a bolo aj kŕmenie.
Často sa stávalo, pri divokých večerných jazdách na bicykloch,
že nám vrčiaci chrúst vletel do úst, alebo do oka. Dodnes si pamä-
tám nepekný pád z bicykla práve z tejto príčiny.
Dnes, pravdepodobne zásluhou prehnaného používania pesticí-
dov, akaricídov a inej chémie, už sa chrúst nachádza len v zbierkach
prírodovedcov.
Istý čas učil v Terchovej aj strýko Martin Kapasný. Chodili sme
na stravu do školskej jedálne (volalo sa to stravovacia akcia) a on
tam mal často dozor. Robili sme asi veľkú neplechu, keď nám dal sto
krát napísať vetu – „Barani sme, barani, vychovaní na stravovacej
akcii“.

Stredná škola

Základnú osemročnú strednú školu som skončil v roku 1954
v Terchovej. Začal som chodiť na jedenásťročnú strednú školu
v Žiline. Bola to v tom čase na určitú dobu obdoba gymnázia. Bola
to II. JSŠ – budova naproti evanjelickému kostolu, je v nej doteraz
gymnázium.

- 163 -