Page 164 - Kronika

Miro Blaha spomína
Do deviatej A triedy sme nastúpili šiesti chlapci z Terchovej.
Ubytovali sme sa na stredoškolskom internáte na Kálove, oproti ho-
telu Slovan. Najmä v prvom ročníku boli pomery na internáte veľmi
prísne. Po skončení vyučovania sme prišli na internát na obed a od
štvrtej hodiny poobede sme mali tzv. samoštúdium do šiestej. Nasle-
dovala dvojhodinová prestávka na večeru a od ôsmej samoštúdium
pokračovalo do pol desiatej. O desiatej bola povinná večierka. Zhas-
nutie svetla kontrolovali vychovávatelia. Samoštúdium bolo povinné,
museli sme si tie hodiny pod dozorom vychovávateľa odsedieť – pí-
sať si úlohy, učiť sa. Vychádzky do mesta sme mali povolené v stre-
du do ôsmej večer. Termín príchodu sa musel bezpodmienečne do-
držať. V opačnom prípade nasledoval trest – zarazenie vychádzky
v budúcom týždni.
O voľných sobotách vtedy ešte nebolo ani chýru. V sobotu bolo
vyučovanie do pol jednej. Potom sme sa už náhlili na vlak do Varí-
na a zo stanice autobusom do Terchovej. V nedeľu poobede sme
rovnakým spôsobom odchádzali do internátu. Teda, len v stredu,
sobotu a nedeľu sme mohli ísť do kina samozrejme len na šiestu,
prípadne na rande.
Izby na Kálove boli veľké, na izbe nás bývalo okolo 12 až 14,
postele boli aj trojposchodové. Umyvárky a záchody boli spoločné,
kúpeľňa nebola. Namiesto nej sme mali raz za týždeň zaplatený
mestský kúpeľ u „Petrovského“ v cene päť korún. Mestský kúpeľ bol
vedľa Grandu, tam, kde je dnes reštaurácia Vix.
Po prvom ročníku nás presťahovali na Hurbanovu ulicu. Tam,
v bývalom františkánskom kláštore bol zriadený stredoškolský inter-
nát. Polepšili sme si. Na izbe nás bolo šesť až osem, dokonca na
väčších izbách ani neboli poschodové postele.
Gymnazistov nás bolo málo, prevažná väčšina študentov bola zo
strednej pedagogickej školy a z konzervatória.
Pamätám si niektorých konzervatoristov – napr. Paľo Fükö – vý-
borný huslista. Večerami, pri zhasnutých svetlách sa pri jeho tichej
hudbe výborne zaspávalo. Dušan Macejka, chlap ako medveď, bol
prvotriedny harmonikár. Mal aj svoju kapelu, ktorá žiaľ, hrávala
väčšinou len na školských alebo internátnych večierkoch – verejné

- 164 -