Page 221 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
šalát a zavináča. Cestou sa zastavil u nejakých, samozrejme, že
pekných predavačiek, každej dal balíček cukríkov a spokojný šiel
domov.
Po tretej porážke boli sme ho s Magdou navštíviť na internom
oddelení. Reč postihnutú nemal, len ťažko chodil. Keď Magdu zba-
dal, chytil ju za ruku a povedal jej: „Ty budeš pani nášho Mirka“ a to
sme ešte len začínali strednú školu.
Raz v júni išiel k nám na obed a pri Gymnáziu odpadol a dostal
ďalšiu porážku. Okrem ochrnutia mal postihnutú reč, ale napriek
tomu sa dokázal dohovoriť. Bolo to veľmi zaujímavé! Ovládal 6 ja-
zykov a z každého sa mu niečo podarilo vysloviť. Takto nám nechal
odkaz, čo sa s ním stalo. Mamu mal veľmi rád a v chorobe ju chcel
mať stále pri sebe. Mal ju rád od prvej chvíle, čo ju videl s otcom. Do-
poručoval mu ju za manželku a dôvodil, že je taká krásna a pristanú
jej klobúky (tiež dôvod). On ich aj sobášil a mňa krstil.
Pred svadbou sa chystal otec na spoveď. Antibáči mu sľúbil, že
pôjde s ním, aby mu to netrvalo dlho. Išli do Františkánskeho kos-
tola, Antibáči spovedajúcemu dal znamenie a otec skončil spoveď
o dve hodiny. Zariadil mu takúto milú protekciu.
Keď som sa narodila, chceli mi dať meno Dobruška. Našťastie
tam bol Antibáči a nedovolil im to. Povedal, že sa budem volať Viola
– Mária, aby mama a krstná mama Mariška vedeli, že už nie sú naj-
mladšie. Pri mojom vydaji som si vybavovala rodný list, na ktorom
okrem povinných údajov bolo napísané mojím vlastným otcom, ktorý
ma zapisoval do matriky: „Dieťa je známe aj pod menom Mária”. A to
ide so mnou stále. Je to ako poznávací znak pre zločinca. Po svad-
be sa ma Vilmoš opýtal, odkedy som Viola? Naši ma totiž hneď od
narodenia volali Marika. Vtedy to ešte nebolo bežné meno, bola som
iba ja a Marika Rek – herečka. Otec ma volal Maryša, ale nezabudol
povedať, že s tvrdým y. A Antibáči ma zas volal Marietta, hoci Violu
– Máriu mi prisúdil on. Ale aj tak som mu vďačná, lebo viete si ma
predstaviť s menom Dobruška?
Ozaj, pamätáte si niekto, ako náš prastrýko oženil františkána?
Kedysi chodili tzv. frátri po dedinách a robili zbierky na rôzne charita-
tívne ciele. Jeden takýto fráter sa zastavil na noc u neho na fare. Mal

- 221 -