Page 222 - Kronika
P. 222

Mária Palčovičová spomína
                 tam spoločnosť, ktorú potreboval nejako zabaviť a fráter prišiel ako
                 na zavolanie. Poriadne ho potúžil a pýtal sa ho, či už je oboznámený
                 s  novým  vyhlásením  z  Vatikánu,  v  ktorom  sa  nariaďuje  mníchom
                 oženiť. Hneď zavolal svoju gazdinú a urobil obrad. Bral to ako žart,
                 ale použil slová skutočného obradu. Po vytriezvení fráter oboznámil
                 svojho predstaveného, ktorý Antibáčiho zažaloval na súde. Sobáš
                 museli anulovať a nebyť zvláštneho šarmu nášho prastrýka, bolo by
                 to s ním zle dopadlo. Odvtedy sa asi hovorí, že „kvôli spoločnosti sa
                 aj františkán ožení!“
                    Ako  vojenský  kňaz  mal  hodnosť  majora  a  býval  v  kasárňach
                 v Trenčíne. Uniforma bola veľmi slušivá a on sa rád predvádzal po
                 meste. Každý vojak mu salutoval a on kýval rukou a hovoril: Servus,
                 môj človek. A keďže nerešpektoval ani vysoké hodnosti, mal aj na
                 vojne fúru problémov...
                    Podľa týchto príhod by ho človek možno zle hodnotil. V skutoč-
                 nosti, keď bol sám a myslel si, že ho nik nevidí, modlil sa pred oltá-
                 rom ležiac tvárou na zemi s roztiahnutými rukami, alebo bozkával
                 Kristove nohy na kríži.
                    Presne tak, ako náš otec, ktorý išiel po meste s rukou vo vrecku
                 a modlil sa ruženec. A presne tak, ako náš starý otec, ktorého listy
                 boli v podstate chválou Pána Boha. Presne tak, ako prastarý otec
                 Matúš, ktorý dal postaviť kaplnku v skalnej stene v Terchovej a robil
                 na stromy kríže, pri ktorých sa modlieval. Je ešte niekto z terajšej
                 generácie, kto sa môže ku nim pripojiť?
                    V  blahovskej  rodine  máme  veľa  lesníkov,  inžinierov,  lekárov
                 a rôzne iné zaujímavé povolania. Ale najkrajšie je, že štyria bratia
                 Bohdan,  Vilmoš,  Pišta  a  Lolo  priviedli  do  rodiny  učiteľky.  Všetky
                 nakoniec žili v Žiline, často sa stretávali a mali sa radi, čo je medzi
                 švagrinami nie častý jav.
                    Ďalší blahovský znak je pomerne veľký výskyt ľavákov. Hovorí
                 sa, že ľaváci sú mimoriadne nadaní, schopní umeleckých činností,
                 či už hudobných, maliarskych, rezbárskych, tvoriacich poéziu i pró-
                 zu. Toto všetko sa v našej rodine a nielen u ľavákov vyskytuje, a to
                 v hojnej miere. Myslím si, že každý z nás by popri svojom zamestna-
                 ní sa dokázal uživiť aj svojím umením.

                                            - 222 -
   217   218   219   220   221   222   223   224   225   226   227