Page 222 - Kronika
P. 222
Mária Palčovičová spomína
tam spoločnosť, ktorú potreboval nejako zabaviť a fráter prišiel ako
na zavolanie. Poriadne ho potúžil a pýtal sa ho, či už je oboznámený
s novým vyhlásením z Vatikánu, v ktorom sa nariaďuje mníchom
oženiť. Hneď zavolal svoju gazdinú a urobil obrad. Bral to ako žart,
ale použil slová skutočného obradu. Po vytriezvení fráter oboznámil
svojho predstaveného, ktorý Antibáčiho zažaloval na súde. Sobáš
museli anulovať a nebyť zvláštneho šarmu nášho prastrýka, bolo by
to s ním zle dopadlo. Odvtedy sa asi hovorí, že „kvôli spoločnosti sa
aj františkán ožení!“
Ako vojenský kňaz mal hodnosť majora a býval v kasárňach
v Trenčíne. Uniforma bola veľmi slušivá a on sa rád predvádzal po
meste. Každý vojak mu salutoval a on kýval rukou a hovoril: Servus,
môj človek. A keďže nerešpektoval ani vysoké hodnosti, mal aj na
vojne fúru problémov...
Podľa týchto príhod by ho človek možno zle hodnotil. V skutoč-
nosti, keď bol sám a myslel si, že ho nik nevidí, modlil sa pred oltá-
rom ležiac tvárou na zemi s roztiahnutými rukami, alebo bozkával
Kristove nohy na kríži.
Presne tak, ako náš otec, ktorý išiel po meste s rukou vo vrecku
a modlil sa ruženec. A presne tak, ako náš starý otec, ktorého listy
boli v podstate chválou Pána Boha. Presne tak, ako prastarý otec
Matúš, ktorý dal postaviť kaplnku v skalnej stene v Terchovej a robil
na stromy kríže, pri ktorých sa modlieval. Je ešte niekto z terajšej
generácie, kto sa môže ku nim pripojiť?
V blahovskej rodine máme veľa lesníkov, inžinierov, lekárov
a rôzne iné zaujímavé povolania. Ale najkrajšie je, že štyria bratia
Bohdan, Vilmoš, Pišta a Lolo priviedli do rodiny učiteľky. Všetky
nakoniec žili v Žiline, často sa stretávali a mali sa radi, čo je medzi
švagrinami nie častý jav.
Ďalší blahovský znak je pomerne veľký výskyt ľavákov. Hovorí
sa, že ľaváci sú mimoriadne nadaní, schopní umeleckých činností,
či už hudobných, maliarskych, rezbárskych, tvoriacich poéziu i pró-
zu. Toto všetko sa v našej rodine a nielen u ľavákov vyskytuje, a to
v hojnej miere. Myslím si, že každý z nás by popri svojom zamestna-
ní sa dokázal uživiť aj svojím umením.
- 222 -