Page 237 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
Keď si predstavím Martinbáčiho, hneď ho počujem, ako hovorí:
„Nevoľná Mariška, dýchaj nosom“. To bolo obyčajne vo Vrátnej, kde
sme často spolu chodievali na výlety. Na Starom dvore sme mali
miestečko, kde sa dalo posedieť, dobre si zajesť a zabaviť sa. Me-
dzi vtedajšie dobré pohostenie stačili halušky so slaninkou a kyslým
mliekom, alebo zemiaky pečené v pahrebe. Pravidelne sme tam trá-
vili prvé máje, pokiaľ nezačali byť povinné manifestácie v Žiline.
V dvojročnom pláne sa otcovi podarilo postaviť základ novej Ter-
chovej a ako prototyp urobili menší domček, ktorý sa viezol na korbe
nákladného auta na prvomájovej oslave. Keď splnil svoj propagačný
účel, nevedeli, čo s ním, tak ho zložili do farskej záhrady. A to bolo
niečo pre mňa. Pánko mi urobil dlážky, dal zaskliť okenné rámy, do-
robil stôl a lavice, mama mi darovala starý kredenček, ja som si pre-
niesla hračky a palác pre mňa a mojich kamarátov bol pripravený.
Tu sme trávili temer všetok voľný čas. Boli to krásne chvíle. Iba pred
niekoľkými rokmi domček vtedajší pán farár dal odstrániť. Škoda!
Farská záhrada bola pre nás deti rajom. V zime sme sa mohli
v najstrmšej časti sánkovať, v lete liezť po stromoch a keď som mala
šťastie, tak som sa vozila na Romanovej krave, ktorá sa pásla pri
kostole. Okrem mňa a Jožka Romana to nevedel nik a ani to nik
neskúšal. Raz som Jožka nahovorila na jazdu, sedeli sme na krave
obaja, ale krava sa ani nehla. Jožko mi vravel, pošib ju trochu, ale
krava nič. Šimrala som ju okolo uší, to sa jej už moc nepáčilo a keď
som jej možno nechtiac vošla do ucha, krava zdvihla chvost, dvoma
skokmi nás zhodila z chrbta a „strečkovala“ rovno domov. Zaujíma-
vé, že nás nikto nepoľutoval, hoci sme boli riadne dorantaní, ba ešte
sme aj poriadne dostali, že „krava mohla stratiť z ľaku mlieko“.
Tak takéto zážitky mestské deti určite nemajú....
Sme Žilinčania, teda Slotovci a podľa toho nás berú, že máme
Maďarov v zuboch. Nie veľa, ale čosi na tom bude, a to nielen teraz,
ale i v minulosti. Našla som list písaný otcom v Hrnčiarovciach 2. 12.
1938. Bola mobilizácia... citujem: Dnes popoludní sme mali prijísť
do peknej šlamastiky. Zašli sme autom, ovšem dobre ozbrojení, na
maďarskú hranicu. Naši četníci sa nás neopovážili zastaviť, hoci to
bola ich povinnosť. My sme ani tušenia nemali a boli sme v Maďar-

- 237 -