Page 239 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
Svoboda – spása národa! A tak mi cesta trvala niekoľko hodín, lebo
som všetko písala do zošita. Koncom augusta som mala dohovorenú
skúšku z farmakológie. Sprevádzal ma Alo a už na stanici sme videli,
že Olomouc je na tom horšie ako my. Cesta na Ústavy bola tŕnistá,
lemovaná ozbrojenými vojakmi, ktorí na nás mierili samopalmi. Pán
profesor na mňa čakal, ale už ma skúšať nemohol. Podpísal petíciu
proti vstupu vojsk a bol na hodinu vyhodený. Rozprával sa s nami,
a povedal peknú vec, že Rusi tu budú veľmi dlho, ale že sme mladí
a dožijeme sa ich odchodu, on už nie. V tom čase bol rektorom Jaro-
slav Hrbek (mimochodom obidvaja Hrbkovci boli z Bytče). On poslal
privítací telegram Rusom za celú Palackého univerzitu. My, študenti
sme podali protest s tým, že nesúhlasíme s okupáciou, a dali sme
Hrbka na súd. Jednu nedeľu večer som prišla na internát a bol tam
obrovský plagát s nápisom „Profesor Hrbek je vúl, kdo je za, ať to
podepíše“. A tak začalo malé peklo. Na prednášky sa chodilo po
jednom a pod dohľadom ruských samopalov, robili sa rôzne študent-
ské mítingy, nastupovali sme do štrajkov a pod. Taký štrajk je pre
študentov raj. Učíš sa a odrazu niekto vstane, zahlási asistentovi, že
je 10 hodín a začína 24 hodinový štrajk. Všetci sme sa zdvihli a šli
do najbližšej študentskej krčmy, čo bola krčma „U krále Ječmínka“
a tam sa debatovalo pokiaľ nás vojaci nevyviedli von. Priznávam
bez mučenia, že som sa veľmi bála, ale robila som všetko s ostat-
nými. Krásna spomienka je na sv. omšu za Jána Palacha, ktorý sa
na protest upálil. V Dóme slúžil omšu Olomoucký biskup s celou
suitou kňazov a diakonov. Dóm bol nabitý do prasknutia. Boli sme
tam všetci – veriaci i neveriaci. Človeku až mráz prechodil po tele,
keď pri pozdvihovaní veriaci pokľakli a neveriaci stáli v zbožnej úcte
v pozore. Po skončení omše nás už čakal vojenský sprievod a cez
megafón výzva, ktorá nám už bola známa „ jděte jenom jeden, jinak
střilime !“ To krátke střilime bolo ozaj ako výstrel.
V 1968 roku sme konečne nad nimi vyhrali v hokeji. To by sme
neboli študenti, aby sme niečo neurobili na oslavu. Hneď vedľa
internátov bola ruská komandatúra. Nahrnuli sme sa tam a začali
sme spievať našu hymnu. Bolo to veľkolepé. Študenti a oproti ním
ozbrojení cudzí vojaci. Ledva sme dospievali, už bolo počuť hrmieť

- 239 -