Page 242 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
Všetky oslavy boli krásne, ale niektoré boli ešte krajšie ako krás-
ne. K takým patrila zlatá svadba našich rodičov Violky a Bohdana.
Svadobný sľub si zopakovali v kostolíku sv. Štefana v Závodí počas
sv. omše, ktorú za nich odslúžil p. kanonik Štefan Bitter. Mama bola
kočka, s kytičkou z frézií v ruke, ktoré mala veľmi rada. Otec to bral
smrteľne vážne a asi bol rád, že šli z domu už spolu a že neprežíval
strach, či mu príde, alebo nie. Pri skutočnej svadbe veľmi pršalo
a mama si nechcela zamočiť vlečku a tak cca o pol hodiny prišla do
kostola neskôr. Otec sa obával, že si to rozmyslela. Po rokoch to
síce obrátil a to tak, že sa tešil, že bude ďalej slobodný, ale všetci
vieme, ako ju mal rád a nevedel si bez nej život ani predstaviť. Všetci
zúčastnení sme nejako participovali na oslave – Alo hral na organe,
stredná veková generácia spievala, mlaď miništrovala, čítala pros-
by, posluhovala Pánkovi, ktorý vystrúhal krásnu kázeň. Hostia po
skončení omše gratulovali pred dverami s kyticami. Ako na správnej
svadbe vnuci pobiehali s fľašami a vnučky ponúkali z košíčkov zá-
kusky.
Oslava pokračovala hostinou v Grande. Peter predniesol báseň
venovanú starým rodičom a všetkých upútal nielen pekný prednes,
ale aj jeho veľký čiernobiely motýlik nakláňajúci sa na jednu stranu.
V strede krásne pripravenej tabule trónila torta znázorňujúca neves-
tu a tortová 50-tka. Pokrm bol vynikajúci, vínko tiež, takže sa zábava
rozprúdila veľmi skoro. Hlavné slovo mali oslávenci a ich spomienky
na minulosť, humorne podfarbené, mali veľký úspech. A keď sa
dostal do nálady Martin báči a začal svoje príhody z talianskeho
frontu, korenené ľúbostnými avantýrami a spestrované talianskymi
pesničkami, zábava dosiahla vrchol. Jediná krstná mama Mariška
si zachovala triezvu hlavu a krotila aj upravovala Martin báčiho reči,
čo bolo ešte zábavnejšie. „Jezus Maria, viete koho som tam našiel
schovávajúceho sa v kríkoch? Bol to Varínec, a povedal nejaké
meno. Krstná mama na to polohlasne: Nebol to XY, ba nebol to ani
Varínčan, možno to bol iba nejaký Slovák, ak tam vôbec niekto bol.“
Nakoniec Alo zobral harmoniku a všetci sme sa pustili do spevu.
Bolo to fajn a hlavne, že naši rodičia boli spokojní a šťastní... Prežili
spolu skoro 58 rokov.

- 242 -