Page 252 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
Nedávno som sa pred deťmi chválila, aké sme mali krásne man-
želstvo, že sme sa ani nehádali atď. a Števo ma uzemnil. „Nehovor,
ja si pamätám, ako si otcovi popálila plece za to, že išiel bez teba na
koncert“.

Ako ma môj manžel nepustil domov

Mali sme mať pomaturitné stretnutie po dvadsiatich rokoch. Na-
tešená som sa chystala, rýchlo dávala obed, upravila sa a lúčila som
sa na niekoľko hodín s deťmi a manželom. Ten ako vždy mi pripo-
menul skorý návrat a to o 18.00 hod. So smiechom som nesúhlasila,
tak to predĺžil do polnoci.
Pred našou bývalou školou na Mariánskom námestí sme mali
zraz. Nevideli sme sa 5 rokov a poriadne sme sa zmenili. Zvláštne,
že tie, čo sme boli štíhle, sme pribrali a moletky sa stali štíhle. Šte-
botali sme o dušu, veď v triede nás bolo 23 žien a iba traja chlapci.
Po zvítaní sme išli na cintorín, cestou som im ukázala, kde bývame,
ba sme aj zakývali Alovi a deťom hrajúcim sa v záhrade. Posedenie
sa konalo na Slovene. Najedli sme sa, niečo popili a hlavne sme sa
rozprávali. A čas bežal. Okolo druhej som začala cítiť únavu a túžbu
si ísť ľahnúť. Spolužiaci sa ešte dobre bavili, ale pár sa našlo, čo ma
odprevadili domov. Pred našou chalupou sme sa dojemne zas na
5 rokov rozlúčili. Vyberám kľúče, idem potichu, ale čo to?! Kľúč sa
nedá zastrčiť a ja nemôžem odomknúť. Pokúšam sa znova a znova,
ale nič. Zvoním krátko, nič. Držím prst na tlačítku zvončeka dlho,
nič. Sadám si na schody a smejem sa. Občas vstanem a zazvoním.
Nič. Bola krásna noc a ja som uvažovala, ako moji synovia dokážu
vyliezť po hromozvode, keď nedodržia večierku. Začalo sa brieždiť.
Predstavila som si, ako sa budú susedia diviť, že tak zavčasu sedím
pred domom. To už však aj Alo mal plytší spánok a na ďalšie zazvo-
nenie, celý zhrozený, mi prišiel otvoriť. A tak mi na spánok ostalo
veľmi málo, lebo u nás sa vstávalo zavčasu.
Mladosť – radosť a pochabosť – jedna prebdená noc, nič nezna-
menala. Ale ja som si pre istotu druhý raz dala pozor na to, čo mi
manžel hovorí...

- 252 -