Page 251 - Kronika
P. 251

Mária Palčovičová spomína
               listoval v nej a ironicky hovoril: „tak čo, pani doktorka, viete latinsky,
               keď máte zo sebou takúto knihu“? To pani doktorka povedal s takou
               iróniou, že ma vrcholne nazlostil a ja som mu odpovedala: „Latinsky
               viem toľko, koľko potrebujem ku svojmu povolaniu, ale tá kniha, kto-
               rú držíte v ruke, je nemecká a nie latinská, napriek tomu, že v nej
               vidíte kostoly.“ Táto veta nám spečatila osud a už sme nemohli na
               západ vycestovať...

               Ako som popálila manželovi plece


                  Alo chodil na každý koncert vážnej hudby, ktorý bol v Žiline, ale-
               bo okolí. Samozrejme, že som mu zväčša robila spoločnosť, ale je
               pravda, že ma to nesmierne vyčerpávalo. Prečo? Koncert zvyčajne
               začínal o 19.00 hod. a Alo do 3⁄4 na 7 ešte trebárs oberal čerešne.
               Potom ešte skočil do sprchy, vbehol do obleku a klusom sme stíhali
               začiatok. Uvádzačky nás už poznali, prisunuli nám stoličky a koncert
               začal. Dobrú polovicu som lapala po dychu a hudba mi mohla byť
               ukradnutá. Alo naopak nadšene pohmkával a sledoval partitúru dr-
               žiac ma za upotenú ruku. Snažila som sa nedať znať moje skutočné
               pocity, lebo by som ho hlboko urazila. Počas prestávok bolo pre mňa
               utrpením stretnúť sa so známymi, lebo som nikdy nevedela, či som
               strapatá, či napriek sprche a dezodorantu nevycítia naše náhlenie
               a pod. A tak sme sa raz zas chystali na koncert. Dali sme si termín
               odchodu o pol siedmej. Na minútku presne som bola vychystaná,
               oblečená, upravená  a s kabelkou v ruke som čakala  pri dverách.
               10  minút som len podupkávala, o ďalších 10 som rezignovala, pre-
               zliekla sa do domáceho a začala som žehliť. Tesne pred siedmou
               doletel Alo, skočil do sprchy a do obleku a až potom zaregistroval,
               že som v domácom. Prešiel to mlčaním a keď videl, že držím v ruke
               žehličku  požiadal  ma,  aby  som  mu  na  ňom  prežehlila  rameno  na
               obleku. Poslušne som mu na rameno dala mokrú handru a priložila
               horúcu žehličku. Neželám vám počuť ten výkrik! Napriek bolesti sa-
               dol na bicykel a sledoval koncert. Ja som si doma spytovala svedo-
               mie a ľutovala svoje rozhodnutie neísť. Alo mal popáleninu druhého
               stupňa a jazvičku až do smrti.

                                          - 251 -
   246   247   248   249   250   251   252   253   254   255   256