Page 35 - Staré Zlaté Časy

čerstvou vodičkou... Na veľkonočnú nedeľu po omši začali v cibuľovej vode farbiť vajíčka
a chystať pohostenie pre šibačov. Chlapci plietli korbáče a tešili sa ako ich vyskúšajú. No
a nastal veľký deň. Už od včasného rána sa z dvorov ozýval piskot dievčat, ktoré sa naoko
bránili oblievačom a hlavne šibačom, ktorí ich ozaj nešetrili. K nám na notariát prišli moji bratia
a synovci, aby u nás začali s polievačkou. Veď aj mali koho oblievať, okrem mojej ženy boli
u nás jej tri sestry, neter Darinka, naše pomocnice Štefinka a Viktorka a z Nitry Pánkova
švagriná Arica. Najprv každý vytiahol nejakú voňavku a tvárili sa, že budú oblievať veľmi
kultivovane. Ja som však zobral moju voňavku vo vedre, a tak to začalo. Vedro za vedrom až
dovtedy, pokiaľ netiekla voda dole schodmi. Všetky pišťali, ale boli spokojné a utekali sa
prezliecť. To bol pokyn, aby sa naplnili vedrá a oblievačka sa zopakovala. Pohostili nás – už
mali pripravené šunkové studené misy, synovci dostali okrem kraslíc aj nejaké korunky a mohli
posilnení pokračovať z domu do domu a zaspievať si aj zatancovať s dievčatami. Najkrajší hlas
mal náš Miňo (Michal Kapasný) a sprevádzal ho na harmonike jeho vrstovník Milan Chvastek.
Z obidvoch sa stali vynikajúci muzikanti, ktorí zakladali rôzne folklórne skupiny a presadili sa
v hudobnom svete. Miňo vždy tvrdil, že si folklór obľúbil vďaka častým návštevám u nás, kde
ho nesmierne očarili trávnice, ktoré spievavali dievčatá a chlapci pri kosení lúk a hrabaní trávy.
Ja som to mal trošku ťažšie, patrilo sa mi ako predstaviteľovi obce oblievať viac
tie skôr narodené, ktoré sa mi okrem alkoholu odvďačovali vedrami vody, a tak som prišiel
domov vždy naliaty z vnútra i zvonku. Moja žena sa nemala čas na mňa hnevať, lebo po celý
deň chodili oblievači a musela sa im venovať. Na druhý deň zas chodili ženy s vajíčkami, ktoré
som si poctivo vyoblieval. Bolo ich toľko, že si aj návštevníčky z nich odnášali domov spolu
s plnou kopou zážitkov.

S L O V Á K N A K A P U S T E Ž I J E

Je začiatok novembra, víno v sudoch už kvasí a my sa chystáme tlačiť kapustu.
Veď kyslá kapusta je zdrojom vitamínov a základným prvkom potravy nás Slovákov. Zemiaky
a kapusta. Nevlastníme žiadne pozemky, tak kapustu musíme nakúpiť, očistiť, rozrezať na
štvrtky a narezať na nožoch na kapustu. Naši predkovia vymysleli nože, ktoré veľmi uľahčili
prácu. Vyrezali z kusa dreva, bolo to kvalitné zväčša lipové drevo, takú lavicu bez nôh, v strede
so štyrmi, alebo troma nožmi tak veľkými, aby sa tam zmestila kapustná hlava. Tento nástroj
sa položil na dve stoličky, človek si sadol na rozšírený koniec, kapustu vložil do takej ohrádky
nad nožmi a pravidelnými pohybmi sem a tam kapustu rezal. Krásne nakrájaná kapusta padala
do priviazaného obrusa. Z neho putovala u nás do ďalšieho obrusa, ktorým bola vystlatá vaňa.
My sme rezali aj množstvo cibule a vo vani sa všetko premiešalo so soľou a nechalo jeden deň
odstáť. Kapusta pustila vodu a mohlo sa pristúpiť ku tlačeniu. Pripravil sa drevený súdok, umyl
teplou vodou a z vnútra sa natrel cibuľou. Ženy už mali pripravený krajec chleba, parútku
kôpru, hrozno, cviklu, cesnak a drobnejšie jabĺčka. Časť sa z toho dala na dno súdka. Zvlášť
bolo pripravené čierne korenie a rasca. Ale najdôležitejšia bola príprava nôh, ktoré kapustu
v súdku tlačili. A to som bol ja. Žena mi pripravila lavór (umývadlo) s teplou vodou a drhla mi
jemnou kefkou nohy. Vodu menila niekoľkokrát. Potom ma osušila a natiahla mi biele ponožky.
Zapálil som si fajku a tancoval som v sude. Ostatní pridávali postupne kapustu a ostatné

33