Page 39 - Staré Zlaté Časy

M O J E Š P O R T O V É A K T I V I T Y

Hoci som bol nízkej postavy, bol som silný, vyšportovaný, rýchly a mal som rád
všetky športy. Ešte ako chalan som hrával futbal, na reálke ma bavila gymnastika a dá sa
povedať, že som vynikal vo výmykoch na hrazde, kde ma v ich počte veľa rokov nikto
neprekonal. Ako notársky elév som rád plával a v lete som často s kamarátmi splavoval Váh.
Mal som na ten čas perfektný čln a na zimu som si zaobstaral lyže. Boli to také lepené lyže,
veľmi žiadané a moderné. Do roku 1935 boli lyže vyrobené iba z jedného kusa dreva a ja som
sa dostal medzi prvými k lyžiam lepeným z viacerých druhov dreva. Obyčajne stred bol
z ľahkého dreva a vrchná časť a sklznica z tvrdého. Využil som ich Pod Jedľovinou, ale najviac
na kopcoch v okolí Hruštína. Prišiel som o ne po jednej Vilmošovej návšteve, veľmi sa mu
páčili a vzal si ich so slovami – „kúp si druhé!“ Nekúpil som druhé, zohnal som sane – rohačky
a keď ma prišla moja milovaná navštíviť, tak sme ich veselo používali v okolí Hruštína. Vždy
sa pridali Vilmoš, Hanka Trgiňová, Mišo Vavrinec a niekoľko učiteľov a učiteliek.
V Terchovej som veľmi rád hrával volejbal. Moja nízka postava bola oproti
vysokým spoluhráčom veľmi nevýhodná, a tak sa mi neraz stalo, že som zápas skončil so
zlomenými rebrami. V tom čase som už futbal nehrával, ale robil som rozhodcu a poradcu, čo
mi vyhovovalo. Často som požičiaval svoj klobúk a doň sme vyberali príspevky na udržiavanie
ihriska. Hrávalo sa na Sihle a náš tím bol medzi najlepšími v okolí. Starým autobusom Jana
Lacku sme chodievali hrať futbal do Belej, Varína a iných dedín. Malo to aj veľkú nevýhodu.
V prípade našej výhry nespokojní domáci pochytili do rúk čo bolo nablízku a snažili sa nás
aspoň dobre zmastiť.
Nedá mi nespomenúť ako sa kedysi ošetrovali zlomené rebrá. Diagnostikovalo sa
to pohmatom prstami a potom sa okolo pŕs a chrbta veľmi tuho zatiahol taký široký asi 30 cm
leukoplast. Dýchať sa ako - tak dalo, ale najhoršie bolo, keď sa odstraňoval. Lekár sa ho snažil
odtrhnúť čo najrýchlejšie, sem - tam aj s kožou, ale hlavne vytrhal všetky chlpy. Takú bolesť
neprajem ani najväčšiemu nepriateľovi.
Najväčšou športovou aktivitou bola pre mňa rybačka a turistika, ktorú sme vôbec
nebrali ako turistiku, ale radosť a zábavu. Ísť s priateľmi na salaš na Kraviarske, alebo Pod
Rozsutec, do Ištvánovej a neskôr výťahom na Kriváň, alebo na chatu Pod Chlebom – to bol
oddych a človek si vyvetral z hlavy všetky starosti. Bolo nám jedno, či nás zastihol dážď, alebo
horúce slnko. Veľakrát sa nám stalo, že pre búrku vypli elektriku a my sme sedeli na sedačkách
lanovky niekedy aj pol hodinu a čelili sme bleskom a hojdaniu vo vetre vysoko nad smrekovou
horou. Ženy pišťali a chudák chatár musel pozháňať nielen horúci grog a čaj, ale aj suché
oblečenie a pripraviť nocľah. Bolo to nádherné!

S T A R Á F A R A

Bývame na starej fare už niekoľko rokov, zvykli sme si a opakovane bojujeme o jej
udržanie. Komunistickí predstavitelia Žiliny si zmysleli, že by to bolo vhodné miesto na
postavenie parkoviska. Vôbec ich netrápi ani to, že celá ulica vľavo od fary sú obytné domy,
v ktorých žijú rodiny s početnými deťmi. Je pravda, že niekoľko domčekov je v dezolátnom

37