Page 87 - Staré Zlaté Časy

všetky cennosti. Pánka chceli zastreliť, lebo ríbezliak nebol najlepší a vojaci po ňom dostali
hnačku. A ja som skoro prišiel o život, keď som chcel peniaze vykopať. Vojsko zrekvirovalo
humno a spravilo z neho maštaľ pre kone. Bál som sa, že kone budú kopytami hrabať a peniaze
sa dostanú do nepovolaných rúk. Plazil som sa pomedzi ne a šťastlivo som ich doniesol žene,
ktorá ich so strachom ukryla do perinky malej Mariky. Chúďa, už tam malo aj zlaté hodinky
Antibáčiho... Po vojne som statočne peniaze odovzdal komunistom na novovzniknutom
miestnom národnom výbore. Miesto vďaky, ma upodozrievali, že som si väčšiu časť z peňazí
nechal. Asi sa držali toho starého: Podľa seba súdim teba...

J A N U Á R – N A R O D E N I N O V Ý M E S I A C

Vianoce sme prežili ako vždy v láske a pokojne. Silvester deti oslavovali v Dome
odborov. Prišli domov o tretej ráno. My, starší, sme sedeli pri televízore a striedali sme ho s
počúvaním rádia. Mne sa totiž zdal program v rádiu príhodnejší na Silvestra.
Na troch kráľov – 6. 1. slávil narodeniny Pánko. Hoci bol pokrstený na Štefana,
jeho spolužiaci, hlavne prof. rektor Cyril Dudáš ho volal Gapi, podľa Gašpar, Melicher,
Baltazár. Na tento deň sme zvykli doma robiť koľadu, Pánko vysvätil všetky miestnosti a nad
dvere napísal G+M+B a rok. 7. 1. má narodeniny moja ženička. Oslavu sme urobili naraz pre
oboch. Bola vo veľkej jedálni starej fary. Gratulovať prišli Martin s Mariškou, Vilmoš s Vlastou,
Lolo s Helenkou, Rudo s Táňou, Jožko Majka s Bibkou, Julko s Otinkou, Alo a my domáci s
pánmi kaplánmi. Podávali sme obložené misy, po polievke bravčové karé, ražniči, s ktorým sa
hlavne papral náš Miro. Bolo veselo, zákuskov aj vínka bohato. Violka mala 50, a tak jej Marika
pripravila výbornú aj oku lahodiacu tortu. 17. 1. sa narodil syn Miro a rozmnožil počet
oslávencov. Pri takýchto oslavách nikdy nezabudneme pripomenúť prvú spoločnú oslavu
Pánkových narodenín v Terchovej. Bolo troch kráľov, zima obrovská, mrzlo, že len tak prašťalo
pod nohami. My, celá veľká spoločnosť, sme sa vychystali na poľovku, v krátkych kožúškoch
a baraniciach. Cestou sme sa zohrievali slivovičkou, ktorou nás vždy zásobil Pánkov otec –
báči. Zastavili sme sa nad Sihlou a strieľali sme do vzduchu tridsať „šúsov“, toľko, koľko mal
Pánko rokov. To boli časy!
Ešte pred našou oslavou sme boli u brata Vilmoša, ktorý 1. 1. sa dožil päťdesiatky.
Je šestnásty ročník, tak ako moja žena. (Vilmoš sa v skutočnosti narodil 31. 12. ale naša mama
(Sidónia) nechcela, aby bol o rok starší a dala ho zapísať na 1. 1.) U Vilmoša bolo veľmi pekne
a hlavne milo. Moja švagrinká Vlasta sa prekonávala. Všetci sme sa tam dobre cítili...
Martin mal koncom minulého roka 70-tku. Dostal rôzne pochvalné dekréty. V
Učiteľských novinách vysoko hodnotili jeho prácu. Je už jediný najstarší zakladajúci člen
učiteľského spevokolu Slovenska. A skutočne, na jeho vek je bystrý a nestarnúci. Spieva tak
pekne, ako vždy spievaval. Jeho historky, hoci ich vieme už naspamäť, vedia nás zaujať ako
vždycky. Jeho Jezus Mária, keby ste tak vedeli ako to bolo na Pijave... bolo vždy zárukou dobrej
zábavy. Jeho syn Vlado je obvodným lekárom v Rajeckých Tepliciach. Tiež je januárový. Keď
som pred 36 rokmi nastupoval do práce v Prašiciach, nebohý otec mi napísal, že sa Mariške
narodil syn, bude sa volať Vlado a že sa Mariška primerane okolnostiam cíti dobre. To bolo
dávno a teraz je už niekoľko rokov dobrým lekárom. Má manželku Hermínku rodenú
Cabadajovú, ktorá je tiež januárová, a tak slávia narodeniny naraz.

85