Page 88 - Staré Zlaté Časy
P. 88

Tak ten čas letí a pomaly, ak Boh dá, budeme aj my starí ľudia. Prežili sme dosť.
               Aj dobré, aj zlé. Avšak na to veľmi zlé a zlé sa zabudne a tie krásne chvíle života pri plodnej
               práci človeka hrejú, a tak si myslíme, že sme nežili nadarmo. To, že šedivieme a rôčkov nám
               pribúda je vec prirodzená a raz budeme musieť odovzdať mladším našu prácu a lopotenie, aby
               oni zase to isté odovzdali svojim deťom, na ktoré sa teraz ešte len hmlisto chystajú.
                                   Každý  musí  tu  na  tejto  zemi  čímsi  prispieť,  aby  sme  zdokonaľovali  nielen
               civilizáciu  človeka,  ale  aj  vedeli  lepšie  chváliť  Stvoriteľa,  ktorý  nás  postavil  i  na  to  naj-
               poslednejšie miesto, a tak vedeli pre Jeho chválu lepšie a plnšie žiť. Preto nech je Jeho meno
               pochválené!
               Dodatok:
                                   A to ešte starý otec nevedel všetkých potomkov, ktorí rozmnožili rady Kozorohov.
               1. 1. prišiel na svet  môj syn Štefan, ktorý dostal meno po Pánkovi, 5. 1. sa narodila moja vnučka
               Valentínka, 12. 1. syn Peter, 20. 1. moja doteraz najmladšia vnučka Barborka, 24. 1. Mirova
               dcéra Zuzana... Krásny moment, keď sa narodil 30. 10. na otcove narodeniny vnuk Martin
               a zobral si za manželku Janku narodenú 7. 1. na narodeniny našej mamy. Škoda, že sa toho
               nedožili. Mali by radosť...

                                 H A S I Č I  –  P O Ž I A R N I C I  V O  V A R Í N E

                                   Dňa 31. 7. 1966 boli veľké oslavy najstaršieho hasičského zboru v okrese Žilina.
               Varínsky hasičský zbor slávi 90 výročie svojho založenia. Dodnes žijúci najstarší hasič je pán
               Ďurčanský, bývalý obuvník. Martin Kapasný bol dlhé roky varínskym veliteľom a neskôr aj
               okresným veliteľom. Vo Varíne sa zišlo do 30 veľkých hasičských áut a robili sa preteky v
               rýchlosti zloženia súpravy a začatia hasenia.
                                   Popoludní  sa  slávnosť  prenesie  do  hostinca  „U  BUČKOV“.  Je  tam  aj  Šándor
               Kapasný so sestrou Karolínou a jej manželom, ktorí sú tu na návšteve z Ameriky. Bratia –
               Martin  aj  Šándor  sa  chystajú  sestru  riadne  na  zábave  vytancovať.  Keď  už  spomínam tú
               americkú  návštevu,  hneď  som  si  predstavil  Karolininho  manžela  s  aparátom  v  ruke,  ako
               fotografuje pre nás také celkom najobyčajnejšie veci. Je Američan, ktorý celý život prežil vo
               veľkomeste a domáce zvieratá videl iba v knihách, alebo ak boli v nejakej ZOO. Najviac zo
               všetkých zvierat sa mu páčil starý cap uviazaný povrázkom na drevený kolík. Cap vystrájal,
               skákal  a  vyhadzoval  nohy  a Američan  vyskakoval  okolo  neho  a  fotil  ho  v  každej  pozícii.
               Ubezpečoval nás, aký budú mať fotky úspech u ich kamarátov. Nuž, pomyslel som si, ako málo
               stačí ku šťastiu...

                                    K R O N I K A   N A Š E J    K Ú R S K E J   C H A T Y

                                   Koncom septembra 1963 sme v Kúre vyhliadli miesto a začali sme stavať chatu.
               Chata je typu D-20, ktorý bol na Brnenskej výstave a vyrába ho Drevona v Brodne – Oškerde.
               Jeho cena bola únosná – 10 300 Kčs. Vykopali sme základy a koncom novembra bola hrubá
               stavba skončená. Majster z Brodna niekoľko dní viedol odborné práce, majster Tretina z Varína
               staval komín a všetko ostatné sme si robili za pomoci príbuzných a známych sami.


                                                           86
   83   84   85   86   87   88   89   90   91   92   93