Page 91 - Staré Zlaté Časy

neprišiel. Za to v Cibuľkovej záhrade diviaci rozryli všetky zemiaky. Od 1. 8. sa môžu strieľať,
a tak sú všetci pripravení zbytok zemiakov Cibuľkovi zaretovať (zachrániť). My sme si
mysleli, že sme iba pozorovatelia, ale ráno nás čakalo prekvapenie – medveď nám odniesol
celý úľ na najbližší kopec, rozbil ho a vyjedol všetok med. Nechal nám na plote iba niekoľko
svojich chlpov.
Trošku sa vyčasilo a tak sa dievčatá, Marika a Magda vybrali s kanvičkami
nazbierať černice. Za prvou zákrutou sa štverali do kopca a nadávali na zberačov, ktorí išli pred
nimi, lebo kríky boli došliapané a dolámané. Pri návrate do chaty stretli horára . Pýtal sa ich, či
sa nebáli medveďa, ktorý sa kŕmil kúsok nad nimi. Dodatočne sa vydesili a zaverili sa, že už na
černice nepôjdu. A aj my, pri večernej opekačke slaninky sme preventívne robili riadny hluk,
spievali sme a živili ohník drevom. Dúfali sme, že sa na nás neodvážia.
Jedine komu medvede a diviaky nevadia je partia jágrov, ktorí majú guláš partiu
a kým ho varia, poriadne sa potužujú nejakou pálenkou a súdkom piva. Doniesli aj nám za
poriadny hrniec. Je zo srnca a bravčoviny, poriadne mastný, preto ho asi tak zapíjajú. Keď sme
išli autom večer domov pri cigáňoch sme stretli dvoch gulášnikov poriadne spitých na motorke
kolíšucich sa z jednej strany cesty na druhú, ledva sme ich obišli. Tých by ani celá svorka
medveďov nevydesila...

M I R O V A P R O M Ó C I A

To, čo som si dlhé roky prial, sa stalo skutočnosťou. Po skoro štyroch rokoch
prestávky sa nám podarilo dosiahnuť synove znovu prijatie na VŠP v Nitre, odkiaľ ho tak
nešetrne presne na jeho narodeniny pre môj zlý kádrový profil vyhodili. Nechcem už myslieť
na tie bezsenné noci, množstvo odvolaní, prosebných listov, žiadostí, dokonca sme písali aj
prezidentovi Husákovi. Prosil som, ponižoval sa, až konečne mu dovolili pokračovať v štúdiu.
Ešte šťastie, že je Mirko mimoriadne šikovný a porobil všetky skúšky výborne a načas. Minulý
týždeň sme klepali jeho diplomovku a včera sme ju konečne dopísali. Dnes ju išiel s Pánkom
zaniesť Vrtílkovi (umelecký kníhviazač). Ešte má pred sebou jednu skúšku, 20. 6. obhajobu a
26. 6. promóciu. V piatom ročníku mal priemer známok 1,1! Dňa 23. 6. už mal spravené všetky
štátnice, aj obhajobu má za sebou.
Ráno 25. 6. o pol štvrtej išiel Mirko vlakom do Nitry. Mamu a mňa viezol Pánko
autom. Marika s Alom, Magda a švagriné Adelka a Štefka išli vlakom o pol siedmej. V
Leopoldove sa mali stretnúť s Darinou, ktorá cestovala z Bratislavy. Meškal jej vlak, a tak do
Nitry prišla až poobede. Čakali sme ju na stanici. Podvečer prišli autom Ružomberčania –
Albert s Ilonkou, Bibka s Jožkom a troma deťmi. Mirko ešte počkal pred internátom na Lola,
ktorý viezol v aute Helenku, Janka a Vilmoša. Škoda, že Vlasta nemala kde nechať malého
Vilka a musela s ním ostať doma. Celú partiu sme potom zaviedli Pod Zobor, kde sa v takých
chutných chatkách ubytovali. Ostatní mali zaistený nocľah v Stalingrade. Palčovičovcov –
Julka a Otinku doviezol autom Laco Mandák, ktorý mal so sebou najstaršieho chlapca. Večer
som prenajal v Stalingrade jednu zasadačku a tam sme pre všetkých 35 ľudí podávali večeru.
Bavili sme sa výborne, a tak sa behom večera ešte schosnovala donesená šunka a hlavne sa pilo
výborné vínko a domáca slivovica. Moji bratia, kujóni, sa snažili opiť moje švagriné, ženine
sestry, a tie zas naopak ich. Dopadlo to samozrejme horšie pre ženy, ale nálada bola vynikajúca.

89