Page 92 - Staré Zlaté Časy

Darina mala dobrý salónšpic a sťažovala sa pánu kaplánovi Jankovi Sirotovi, že jej udrelo do
hlavy. On jej veselo odpovedal, „Viete, alkohol vždy udrie tam, kde je prázdno“. Chudera,
nevedela, či sa má na tom smiať, alebo uraziť. Mirko s Magdou neboli s nami, lebo mali lístky
na rozlúčkový bál. Bolo mi ľúto, že nepozvali aj Ala s Marikou, ale nakoniec som bol rád, lebo
sme mali problém s Pánkom, ktorý ležal vo veľkých bolestiach v hotelovej izbe a tí dvaja sa o
neho starali. (Mal prvý záchvat pankreatitídy). Alo bol vo vojenskom mundúre a za tie tri dni
asi 5x stratil vojenskú čiapku a museli ju prácne hľadať. Okolo 21 hod. sme sa taxíkmi vyviezli
Pod Zobor, kde som objednal stoly, hrala tam hudba a hlavne sa popíjalo zoborské vínečko.
Bolo výborné...
Dňa 26. 6. 1965 začala promócia. Do PKO sme išli peši. Sála PKO je veľmi veľká
a bola slávnostne vyzdobená. Na pódiu sedeli profesori školy na čele s rektorom. Pri ich
príchode hral chorál. Každý z promovaných tam mali pozvaných rodičov, príbuzných a
známych, takže sála bola úplne plná. Po profesorských príhovoroch nastal promočný akt s
prísahou každého čerstvého inžiniera. Náš Miro bol v poradí druhý. Všetci sme boli dojatí a
ženy plakali. Na konci sme si vypočuli ďakovnú reč rodičom a profesorom. Po Československej
a sovietskej hymne a za zvukov hudby sa slávnosť skončila. Potom bol trošku frmol, lebo každý
z prítomných sa snažil dostať ku svojmu oslávencovi, pogratulovať a hlavne sa nechať
vyfotografovať. Celú promóciu fotografovali aj filmovali Pánko, Alo a Ďuďo. Gratulovať prišli
aj Heduška a Karol Bitterovci, a Lukáč Furka s dcérou. Pozvali sme ich na slávnostný obed
spolu so všetkými ostatnými.
Na pol jednu objednal Jani Bitter autobus, ktorý nás všetkých odviezol pod Zobor
do hotela Pod Zoborom, kde sme mali zaistenú krásnu loveckú miestnosť iba pre nás, pekne
vybavenú a pohodlnú. Obed bol pripravený pre 30 osôb. Pred jedlom sme sa spoločne nahlas
pomodlili. Prípitok predniesol Pánko a ako vždy, veľmi pekný. Pripili sme si cinzánom Bitter.
Ako prvé dostal každý na tanier poriadnu porciu šunky. Obsluhoval nás vrchný a bleskovo
roznášal na tácňach polievku a po nej sa začalo s nalievaním pravého zoborského vínka. Do
prvého pohárika bola nálada slávnostná, ako vždy na začiatku – tichúčka. Hneď po prvom
poháriku sa každému rozviazal jazyk a až do samého konca bolo veľmi príjemne, veselo a dobrú
náladu nepokazil nik. Po polievke sa servírovala divočina s knedlíkom a brusnicami, výborne
a chutne pripravená. Všetko sa riadne zapíjalo. Rezne boli tiež vynikajúce, ako dezert torta a
zákusky, zmrzlinové poháre a čierne kávy so šľahačkou. Loveckú miestnosť sme mali
objednanú do 17. hodiny, ale už o 16 začali odchádzať autami Lolo s osadenstvom aj Laco
Mandák s plným autom. My sme tam ešte chvíľu zostali, vyplatili účet a premiestnili sme sa
pod stromy, kde bol príjemný chládok a pekné posedenie. Večer sme si pri hudbe aj zatancovali.
Počasie bolo mimoriadne pekné, ale veľmi horúce. Zdržali sme sa tam riadne po polnoci.
V nedeľu o deviatej sme sa všetci zhromaždili v kostole u Piaristov, kde Pánko
slúžil za Mirka sv. omšu. Po nej sme sa vybrali na exkurziu po Nitre. Najprv sme si boli prezrieť
internát, kde náš, už bývalý študent, býval. „Tetky“ a Ružomberčania ešte neboli na Hrade, tak
sme sa tam autami doviezli a Pánko nám s VDP. Belásom celý hrad poukazoval. Dostali sme
sa aj do biskupskej knižnice, kde sa hocikto nedostane. Chlapci porobili pekné fotografie, aby
pripomínali tie krásne chvíle. Prehliadku Nitry sme my, starší, zakončili u Bitterovcov, kde nás
výborne pohostili. Odtiaľ sme zas šli pod Zobor, kde sme mali obed. Alo s Marikou do Bitterov
nešli, lebo chceli spolu ísť na kalváriu. Aj tam v tom teple vyšli, ale vrátili sa úplne spotení a

90