Page 89 - Staré Zlaté Časy

Pracovalo sa s chuťou, ženy sa starali o poživeň a dopĺňali stratenú energiu
výživnými dobrotami a tekutinami rôznych druhov. Mali sme aj drobné úrazy počnúc
škrabancami a končiac popáleninou synovca Tomáša Winklera, ktorému ktorýsi horlivec vylial
horúci decht na ruku. Prvýkrát sme v chate spali 11. a 12. 2. 1964. Na jar sme zasadili pred
chatu slivku, čerešňu a niekoľko kríkov červených a čiernych ríbezlí. Koncom mesiaca sa
previezli Pánkove včely z Terchovej a včelín sa dokončil koncom mája a začali sme so stavbou
„verandy“.

E L E K T R I F I K Á C I A

Rok 1965 bol určený na zavedenie elektriny. Štátne lesy na základe dohody s
elektrárňami nechali vyhotoviť primárne vedenie od kostola z Dolnej Tižiny až do Kúra.
Transformátor je pri dome lesníka Cibuľku a u našej chaty, kde majú v blízkosti štátne lesy
skládku dreva, je sekundárka. Pred nami je konečný stĺp a od horára po nás sú štyri verejné
svetlá. V chate Pánko vysekal vedenie aj do pivnice a drevárne, pri chate je postavený vysoký
stĺp, sekundárna i primárna sieť je hotová. Elektrárne ešte prúd nezapojili, lebo bleskoistky na
našom druhom stĺpe nemajú uzemnenie. Inštaláciu v chate robil pán Hanus, ktorého prezývajú
Dolník. Marika mu chystala pohostenie a stále ho titulovala „pán Dolník“. On sa ošíval, my
sme sa smiali, len ona stále nevedela, čomu sa smejeme. Keď odišiel a my sme jej vysvetlili,
že je to prezývka, veľmi ju to mrzelo a potom si už dávala pozor.
Na Varínskych lúkach – Pod Jedľovinou – je asi 70 chát a jedna veľká, bývalá
Salátová. Je v nej vedúcim Franek, s prezývkou „LORD“. Teraz chatu vlastnia Kyjováci z
Moravy a po našom vzore chcú tiež zaviesť do chaty prúd. Predbežne plánujú ho potiahnuť z
transformačnej stanice v Kúre, takže naša elektrika by bola základom elektrifikácie všetkých
chát pod Jedľovinou. Dňa 24. 5. 1965 sa konečne zapájalo elektrické svetlo. O pol jednej
popoludní nám prvýkrát zasvietili svetlá v chate i pred chatou. Elektrikári boli traja a robili pod
vedením Jána Kadaša z Terchovej. Zavedenie prípojky do chaty stálo 500 Kčs. Stav elektromera
hodín je 000 38 KW. Rádio, ktoré sme tu doniesli už pred niekoľkými dňami, krásne a
dostatočne nahlas hrá. Mater navarila guláš a všetkých sme pohostili. Hlavný kolaudátor bola
Otinka s Julkom, ktorí včera oslávili 25. výročie sobáša. Zdržali sme sa u nich až do 9 hodiny.
Som veľmi rád, že po toľkých rôznych peripetiách si môžeme aj večer pri svetle zahrať karty a
doniesť si aj elektrickú dvojplatničku, aby sa v lete nemuselo kúriť drevom v peci.

C E S T A D O K Ú R A

Do Kúra sa dalo dostať dvoma cestami. Cez Krasňany, po prašnej ceste plnej
kameňov a balvanov, alebo zhora okolo Cigáňov, cez polia. Obe cesty sa stretli pri štyroch
vŕbach a pokračovalo sa poľnou cestou necestou po potôčiku, chodníčkom a lúkou. Prechádzka
to bola pekná, zvlášť v zime, kde bolo všetko zaviate snehom a keď by nebolo pár kríkov, tak
ani nevieme, kadiaľ ideme. A to som zabudol na ďalšiu cestu cez Jedľovinu a Stromky
(samozrejme, že len pešo). Rok 1964 mal túto cestu vyriešiť. Váhostav Žilina začal s výstavbou
od štátnej cesty Varín – Terchová až po našu chatu, kde mala byť konečná. Práca postupovala
veľmi pomaly, lebo na ňu vyčlenili málo ľudí a málo strojov. Starú „cestu“ celkom zničili a už

87