Page 82 - Staré Zlaté Časy

A U T O N Ó M I A S L O V E N S K A

Dňa 6. 10. 1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska, a to v Žiline z balkóna
Katolíckeho domu. Za predsedu Slovenskej vlády bol vymenovaný Dr. Jozef Tiso a všetko
nasvedčovalo tomu, že Slováci sa chcú osamostatniť. V tom čase bol riaditeľom dievčenského
gymnázia, ktoré stálo na území terajších Pozemných stavieb, Prof. Tiso ml. – brat Jozefa Tisu.
(to len tak na okraj.) 10. 3. 1939 vyhlásil prezident Československej republiky Dr. Hácha stanné
právo – štatárium na území Slovenska. Uskutočnením tohto nariadenia bol poverený generál
Homola, ktorý mal sídlo v Banskej Bystrici. Vojsko obsadzovalo celé Slovensko, z posádok
vychádzali tanky s vojakmi i vojaci na nákladných vozoch. Pre terchovskú dolinu boli z
posádky v Žiline vyčlenení českí dôstojníci a snažili sa zistiť, kto vlastne robí propagandu proti
Československej republike. V Terchovej v tom čase boli misie a keď prišli tanky, ľudia práve
vychádzali z kostola (misie viedli saleziáni.) Tanky sa zastavili oproti kostolu a ich veliteľ si
myslel, že sa tam koná dajaká proti československá demonštrácia. Vojaci hovorili po česky a
starý Klak z Bieleho Potoka len tak, aby reč nestála zakričal: „Ľaľa, Česi sa búria!“ Keď to
vojaci počuli, začali Terchovcov brať. Medzi inými zobrali aj Visolajského, to bol správca školy
a zároveň organista, Kvaka, Lojza Chvasteka a iných. Ponakladali ich do nákladných áut a
odišli smerom na Žilinu.
Ľudia sa pohoršovali, kričali a mali pravdu, veď nevedeli, čo sa robí. Bola to však
len voda na mlyn vojakov, lebo sa to zdalo potvrdzovať vzburu. Bolo to hlboké nedorozumenie.
Vojaci zobrali aj pár ľudí z Belej. Náhoda chcela, že kolónu vo Varíne zastavil spriečený voz s
drevom. Tanky a autá museli zastaviť. Terchovci to využili, vyskočili z áut a utiekli. Vojaci
robili poriadky aj vo Varíne. Tam bol riaditeľom meštianskej školy Otomar Kubala, neskôr za
Slovenského štátu funkcionár, po skončení vojny odsúdený a zastrelený. Bol ženatý s Incinou
Bírovou, ktorej otec bol správca grófského majetku v Gbeľanoch. Bola to maďarónska rodina,
hoci sa snažili robiť veľkými Slovákmi. Incina, keď videla ísť tanky smerom na Terchovú,
zorganizovala spolu s Otomarom Varíncov a na varínskom námestí spievali gardistické
pesničky. Vojakom vracajúcim sa z Terchovej nebolo viacej treba a brali ľudí rad radom.
Samozrejme v prvom rade Kubalu a medzi inými aj môjho brata Ferka. Zatýkali aj žandári, veď
to boli prevažne Česi. Brata Ferka a Jána Milu držali na žandárskej stanici na prvom poschodí.,
Oni však vyskočili oknom a utekali smerom k rieke. Vojaci za nimi aj strieľali, ale na ich česť
treba povedať, že strieľali iba do vzduchu. Namiesto Ferka teda zobrali ďalšieho brata –
Viliama. Všetkých zaistených odviezli do väzenia v Brne na Špilberg. Nerád to spomínam, ale
brat a ostatní hovorili, že sa tam Česi ku ním nepekne chovali, opľúvali ich a nadávali im do
zradcov. Doviezli ich tam 10. marca a trinásteho ich prepustili. 14. marca bol vyhlásený
Slovenský štát. Ja som bol vtedy na Orave, ale aj tam prebiehalo Háchovo vyhlásenie stanného
práva ako v spomenutých dedinách.

V Y H L Á S E N I E S L O V E N S K É H O Š T Á T U

Celú slávnostnú schôdzu Slovenského parlamentu vysielali naživo v rozhlase.
Vyhlásenie prečítal Šaňo Mach. Dňa 15. marca obsadili Nemci Čechy a Moravu a zriadili

80