Page 93 - Staré Zlaté Časy
P. 93

rovno pod sprchu. Poobede sme náš trojdňový pobyt v Nitre ukončili. Pánko odviezol mlaď a
               Darinu ku vlaku a vrátil sa pre nás. Veľmi sa rozpršalo, ba bola to až prietrž mračien. Pánko to
               vyriešil šikovne. Obrovský parazól, ktorý bol určený na tienenie stola, vzal a pod ním sme sa
               dostali ku autu.
                                   Celou cestou domov husto pršalo. Videli sme po dedinách ľudí v gumákoch, ako
               sa snažia pred záplavou zachraňovať majetok. V tomto čase sa pretrhla hrádza Dunaja a na
               Dolniakoch voda narobila strašné škody. Do Nitry začali evakuovať ľudí až od Komárna. Aj
               internát VŠP bol k dispozícii.
                                   V Žiline tiež veľmi pršalo a Pánko išiel „deťom“ na stanicu autom naproti, lebo by
               sa inakšie ťažko dostali domov.
                                   Promócie v Nitre boli skutočne veľmi pekné, mali sme dobrý a krásny zážitok a
               všetci  sme  sa  mimoriadne  dobre  cítili.  Na  týchto  pár  príjemných  dní  budeme  ešte  dlho
               spomínať...

                                            P Á N K O V A   CH O R O B A

                                   Pánkovým  ťažkostiam  na  Mirkovej  promócii  predchádzalo  niekoľko  osláv,  na
               ktorých účasť nemohol odmietnuť. Bol to obed pri príležitosti 25. výročia kňazstva v Bytči
               u Viliama Štiavnického, o pár dní vo Varíne u Prof. Grmana (nemôžem si pomôcť, pri tomto
               mene sa musím usmiať a pripomenúť si, ako sa zúčastnil súťaže v pestovaní zeleniny a mal
               označený svoj exponát „Profesor Grman – kapustná hlava“).
                                   Pánko nebol zvyknutý na mastné jedlá a tam ich výnimočne jedol a po návrate
               domov sa už cítil zle. Diétoval a pomerne v dobrom stave sme šli na promóciu do Nitry. Na
               raňajky zjedol 2 vajíčka a bolesti sa vrátili. Hladovka, a zas bolo dobre. 1. júla bol pozvaný
               znova  do  Nitry  na  veľkú  slávnosť  –  pán  biskup  Dr.  Néczey  mal  50-te  výročie  kňazskej
               vysviacky. Domov si ešte odšoféroval svoju Volgu sám, ale noc už bola trýznivá. Nakoľko mal
               už dlhú dobu pupočný pruh, všetci sme si mysleli, že to je dôvod bolestí, ktoré sa neznesiteľne
               stupňovali. Privolaný MUDr. Janko Bielik ho vyšetril a odporučil čím skoršiu operáciu. Pánkov
               synovec Alino  Galovič  je  chirurgom  v Zlatých Moravciach a Pánko  sa  rozhodol  podstúpiť
               operáciu u neho. Janko Bielik sa ponúkol, že ho odvezie svojím autom, aby mu aj cestou mohol
               pomôcť. Ešte pred odchodom požiadal  Pánko Ala,  čerstvého  lekára,  aby  ho  aj  on  vyšetril.
               Vyšetril  ho  s  precíznosťou  začiatočníka  a čuduj  sa  svete,  povedal  inú  diagnózu  –  mal po-
               dozrenie na zápal slinivky brušnej, ktorá sa vyšetreniami potvrdila.  Cesta do Moraviec bola
               dlhá a pre  Pánka  ťažká.  Dokonca  nás  zastavil  akýsi  žandár  a začal  nám  prehliadať  auto.
               Poriadne nás zdržal. Šli sme na Skýcov a Topolčianky. V nemocnici v Moravciach Alino práve
               operoval, ale nariadil množstvo vyšetrení. Keďže sa potvrdila pankreatitída, operácia pruhu
               nebola možná a začala liečba hlavne hladovkou a infúziami. Ja som sa vrátil domov, lebo som
               bol  poverený  zohnať  liek  Trasilo,  na  ktorom  sa  zhodlo  lekárske  konzílium.  Je  to  zápa-
               donemecký liek a podaril sa mi zohnať pomocou medzinárodného červeného kríža. Chvála
               pánu Bohu stav sa zlepšoval a po dvoch týždňoch (12. 7.) mohol prísť do domácej liečby.
               Laboratórne  výsledky  dlho  pretrvávali  vysoko  nad  normu,  ale  liek  bol  účinný  a pri veľmi
               prísnej diéte sa Pánko pomaly zotavoval.  Jeho choroba nám trošku zhatila plány, lebo sme už
               mali  predplatený dovolenkový pobyt na Balatóne. Zostali sme doma, odišli iba Dančík, Luky


                                                           91
   88   89   90   91   92   93   94   95   96   97   98