Page 96 - Staré Zlaté Časy

Po svadbe sa Darinka presťahovala k manželovi do Terchovej, kde ešte za čas bol
obvodným lekárom. Po čase, keďže hodnosťou bol major, preložili ho do vojenskej nemocnice
v Martine. Odtiaľ sa presťahovali do Klokočova, kde zas robil obvodného lekára a Darinka si
spravila strednú zdravotnícku školu a pomáhala mu ako sestrička. Mali sa tam dobre. Bývali vo
veľkom dome, s obrovskou záhradou a množstvom hydiny.
Bol veľmi dobrým lekárom, a tak dostal ponuku a bol zvolený za riaditeľa
nemocnice v Čadci. Znova sa sťahovali. Darinka robila hlavnú sestru, angažovala sa pre
verejnosť – dokonca robila funkciu sudcu z ľudu. Začala si robiť aj vysokú školu – študovala
psychológiu. Vladko bol takej mĺkvej povahy, nemusel rozprávať, len s úsmevom počúval. Keď
sme nahovárali našu Mariku na zubarinu, bol jeden z mála, ktorý to nedoporučoval, lebo ju
ocenil na viac. Mali sme ho všetci veľmi radi a vážili sme si ho.
A potom sa stala tá strašná tragédia. Darinka bola na školení v Bratislave. Vladko
sa rozhodol autom navštíviť svojich rodičov v Žiline a svokrovcov vo Varíne. Na nechránenom
prejazde na lokálke z Turzovky ho zachytil vlak a cca 80 m tisol rozmliaždené auto pred sebou,
kým sa mu podarilo zastaviť. Vladka naložili do vlaku a odviezli najprv do Turzovky, potom
sanitkou do Třinca a odtiaľ helikoptérou do Ostravy. Vladko mal transverzálnu léziu miechy,
bol ochrnutý od pása dole. Darinku hneď priviezli k nemu, ona sa premáhala a utešovala, že
bude všetko dobré.
Vladko bol celý čas pri vedomí a ako lekár vedel, aké má poškodenie a čo obnáša.
Na Darinkinu útechu povedal, že taký život ani nechce žiť, lebo by nemal zmysel. Ale aj tak,
nebolo pomoci a na tretí deň zomrel. V piatok 19. 2. 1965 mal v Žiline pohreb.
Keby to nebolo také tragické a strašné, tak by som povedal, že taký pohreb ešte v
Žiline nebol. Pochovával ho VDP. Štefan Bitter. Počas pohrebu aj jemu stáli slzy v očiach. Za
spolupracovníkov sa odoberal MUDr. Klika, jeho spolužiak. Medziiným hovoril, že Vladko
počas jeho lekárskej služby ochránil a zachránil mnoho ľudí. Vyrval smrti mnohých a teraz mu
smrť dokázala, že ani on s ňou nemôže donekonečna zápasiť a raz ho premôže a premohla. Na
pohrebe bolo veľmi veľa ľudí, ale to nám už nášho milovaného nevráti.
Bolo tam aj veľa jeho bývalých pacientov z Klokočova aj Terchovej, a oni vlastne
ukázali, že bol veľký lekár, ku každému dobrý so snahou pomôcť. Jeho pamiatka bude u nás
všetkých živá.
Darinka sa po piatich rokoch znova vydala a to zas za lekára a riaditeľa nemocnice
v Čadci MUDr. Ľudovíta Štúra, ktorý pochádzal zo Štúrovskej famílie, z vetve Samuela Štúra,
brata významného Ľudovíta Štúra.
Svadbu mali v Žiline, tichú a na radnici. Marika s Alom im robili svedkov a všetci
sme sa dobre cítili na pohostení v Družbe. Lajko bol veľmi inteligentný a múdry pán, mal
miernu rečovú chybu pri hovorení, ale pri speve sa nič nedalo zbadať. A spevák bol vynikajúci.
Spev aj študoval, ale viac ho bavila medicína a presedlal na ňu.
Všetky ženy Darinke oboch manželov závideli a tvrdili, že má a mala dvoch
najlepších mužov na svete. Čo z toho, keď jej aj druhý manžel zomrel na rakovinu pľúc. Je
pochovaný v spoločnosti svojich predkov – Štúrovcov a Darinka zas na cintoríne v Žiline, s
prvým manželom Vladkom Čečerom.

„Nech odpočívajú v pokoji“.

94