Page 97 - Staré Zlaté Časy

D O K T O R B E Ň O V S K Ý

Vo Varíne bol lekárom dlhé roky MUDr. Beňovský, zaujímavý pán a veľmi rád na
neho spomínam. Výborný praktik starej školy a zážitky s ním stoja za zapísanie. Kedysi doktor
v dedine patril medzi najvyššiu honoráciu a aj sa tak správal. Ordinačné hodiny mával podľa
nálady, alebo veľkosti podarúnku. Chodili k nemu pacienti z celého širokého okolia, počnúc
Terchovou, Belou, Tižinou a samozrejme Varínom a Gbeľanmi. Raz v nedeľu sa pri obede v
jednej rodine dobre bavili a smiali, až gazdinej vyskočila sánka. Pokúšali sa jej ju napraviť, ale
nešlo to. Gazdiná vyzerala, akoby sa stále smiala. Gazda rozhodol a šlo sa na voze k doktorovi
do Varína. Doktor Beňovský tiež sedel pri obede a zažíval. Klopanie na dvere ho popudilo na
najvyššiu mieru, otvoril ich a vidiac škľabiacu sa ženu, vlepil jej zaucho, len to fiklo. A svete,
čuduj sa! Sánka zapadla tam, kde mala. Gazda i gazdiná sa šťastne usmiali, podali Beňovskému
veľkú hus a ďakujúc odišli domov. Šťastne sa usmial aj Beňovský, ktorý ledva dovliekol ťažkú
hus do svojej kuchyne.
Z pokolenia na pokolenie sa ústnym podaním zachovalo, ako pri vypisovaní
úmrtných listov do kolonky „Príčina smrti“ vždy sa podpísal – MUDr. Beňovský.
Najrýchlejšie vždy vybavil budúcich vojakov. Z okolitých dedín mladých ľudí
privážali na vyzdobených vozoch, pán doktor vyšiel pred dvere a spýtal sa, ktorý z gazdov
nechce, aby mu bol syn, alebo paholok odvedený. Gazdovia už vedeli, čo sa patrí, vytiahli
peniaze, alebo naturálie a dostali lajster „Pre TBC vyreklamovaný“. Ostatní dostali štempeľ
„zdravý“ a išli bojovať. Nezáležalo nikomu na tom, či bol dotyčný krivý, jednooký, alebo
nedajbože bez nohy. Veľakrát mal však fofry. Jeho lokalita mala bujných ľudí a svadby, krsty a
tancovačky vždy končili poriadnou bitkou. Nože iskrili a občas zostali trčať v nejakom chrbte.
Pán doktor, nedbal na jajkanie a bleskovo dokázal všetkých ošetriť. Ani do špitála nebolo treba
ísť.
Ako starý pán chystal sa na odpočinok. Požiadal o nástupcu a bol mu pridelený
mladý lekár Janko Kostolný. Niekoľko týždňov mali pracovať spolu, aby si osvojil klientelu.
Ako prvé, miesto do ordinácie ho pozval na prechádzku po Varíne a to rovno do cintorína. Za
bránou cintorína roztiahol ruky a povedal: „Neboj sa, Janko, bude z teba dobrý doktor, ale až
vtedy, keď budeš mať toľko pacientov tu na „cinteri“ ako ja. „Neviem, či to bolo povzbudivé,
ale na svoju česť môžem potvrdiť, že MUDr. Kostolný bol vynikajúcim lekárom aj bez rýchleho
zapĺňania varínskeho cintorína.
Moje deti už doktora Beňovského nezastihli. Zhodou okolnosti sa jeho syn, už
starý pán, ocitol ako pacient u mojej dcéry. Každý večer nám potom doma rozprávala príhody
s ním. Mal už dobre nad osemdesiat, ale stále si potrpel na správnu životosprávu a nezabúdal
ani na telocvik. Počas vizity sa rozhodol predviesť svoju silu a šikovnosť. Bez výstrahy urobil
stojku a postavil sa na hlavu. Všetci zdúpneli a nevedeli, či ho majú zachraňovať, alebo sa iba
diviť nad jeho šikovnosťou. Kosti zachrapčali, ale šťastlivo sa dostal do vertikálnej polohy.
Nezabudol pripomenúť, že je syn doktora Beňovského, ktorý ho viedol od detstva k správnej
životospráve. Ja k tomu len dodám, že si na jeho otca dobre spomínam a ten veru nepohrdol
mastným sústom, bol skôr širší ako užší a o telocviku snáď ani nechyroval. Bol to však doktor,
ktorý medicínu vyštudoval v Budapešti, mal prax na klinike vo Viedni a až potom zakotvil u
nás vo Varíne.

95