Page 99 - Staré Zlaté Časy

na neho sme nemali žiadny, ale vyšetrovačiek na ŠTB a perzekúcií vyplývajúce z jeho
odchodu, bolo neúrekom. Pri domových prehliadkach nám trhali fotografie, na ktorých bol,
hľadali listy od neho, donekonečna ma týrali fyzicky aj otázkami, kde je, čo robí, ako sa
kontaktujeme. Okrem mňa si to odskákal aj syn Miro.
Akoby nestačilo, že mal zlý kádrový profil pre moju notárčinu, prišili mu ešte aj
to, že má krstného otca v nepriateľskom zahraničí. Chcel ísť študovať na lesného inžiniera. Na
všetkých dostupných Lesníckych fakultách porobil prijímacie pohovory výborne, prijatý nebol
nikde. „Pre nedostatok miesta nie ste prijatý“. Bolo to na zúfanie! V tom roku (1957) sa otvárala
nová Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre, o ktorú malo spočiatku záujem veľmi málo
študentov. Prihlásil sa na dodatočné pohovory a bol prijatý. Študoval výborne, bol har-
monikárom v súbore Zobor a my sme sa tešili, že je všetko v poriadku. 17. 1. sme mu posielali
balík k narodeninám. Na naše prekvapenie a zdesenie večer prišiel s kufrom a ruksakom, že ho
pre kádrový posudok otca a príbuzného v zahraničí a na žiadosť troch vedúcich straníkov
Terchovej vylúčili zo školy. Doslova „ťažkou robotníckou rukou je napísané, že syn bývalého
notára, nemá právo na vzdelanie.“ Asistent, myslím že sa volal Holobradý, mu doporučil rok
byť vo výrobe a potom na vlastný posudok znova skúsiť školu. Obiehal som všetkých možných
straníckych funkcionárov, prosil som, ponižoval sa, písali sme prezidentovi, ale nedosiahli sme
nič. Tak sa zamestnal ako agronóm v Dolnom Lieskove pri Považskej Bystrici, odkiaľ ho aj
povolali na vojenskú prezenčnú službu. Pokúsil sa s novým, už svojím kádrovým posudkom
znova nastúpiť do školy. Posudok mal dobrý, aj s doporučením ďalšieho štúdia. Neprijali ho
s odôvodnením, že mu chýbajú ešte 3 mesiace do potrebného roka vo výrobe. Na vojenskú
službu nastúpil v Karlových Varoch, kde zas fungoval posudok môj a strýko v zahraničí. Zákaz
dôstojníckej školy, žiadna hodnosť, žiaden postup. A to sme ešte boli radi, že sa nedostal
k pétepákom, kde zväčša prideľovali kňazov a inú inteligenciu spolu so zlodejmi a kri-
minálnikmi. V čase keď si už vojaci strihali meter a tešili sa po dvoch rokoch na domov vyústila
studená vojna do Kubánskej krízy. K moci sa dostal komunistický predstaviteľ Fidel Castro
orientovaný na Sovietsky zväz. Sovieti sa osvedčili pomocou Kube a začali tam stavať
odpaľovacie zariadenia rakiet s jadrovými zbraňami s doletom na hociktoré mesto USA. Hrozil
vojnový konflikt a všetky armády sveta aj civilná obrana sa pripravovali na vojnu a to hroznú
s použitím jadrových zbraní. A tak do vyriešenia konfliktu (pozn. 28. 10. 1962) zostávali vojaci
v kasárňach a dva roky sa predĺžili o 3 mesiace. Náš syn nastúpil na vojnu ako vojak a ako
vojak aj skončil, ale – s množstvom pochvál, odmien, ba aj ho fotografovali pred štátnou
vlajkou a my, rodičia sme dostali ďakovný list za vzorného vojaka. Vďaka perfektne fungu-
júcemu eštebáckemu systému syn stratil temer 4 roky, počas ktorých mohol už mať vysokú
školu ukončenú a žiť normálnym životom.
Do civilnej obrany som patril aj ja a musel som sa zúčastniť školenia
a výcviku. Pamätám si, ako sme behali s hroznými nefunkčnými maskami a mali sme si
pamätať, že: keď zhodia atómovú bombu, máme si ľahnúť do priekopy a prikryť si nos
kapesníkom. !!!
Po 1958 roku sme bývali na žilinskej fare a aby sa „nám nič zlé nestalo (celému
osadenstvu) mali sme stráž“. Eštebáci sa striedali pred farou a zaznamenávali, kto do fary
vstúpil, koľko sa tam zdržal, spisovali mená, zamestnania a pod. Keď niektorý z nás vyšiel von,
hneď mal jedného niekoľko metrov za sebou, ktorý starostlivo sledoval naše kroky.

97