Page 244 - Kronika
P. 244

Mária Palčovičová spomína
                 Oslavy, oslavy, oslavy!

                    Koľko  sme  ich  za  tých  63  rokov  môjho  života  pripravili,  alebo
                 sa zúčastnili! Krásne spomienky sú z birmoviek, či už z Terchovej,
                 alebo zo Žiliny. Príprava nám zabrala vždy niekoľko dní. Mama bola
                 „hlava“ podujatia a náš team – tety Štefka a Adelka, Miro a Magda,
                 ja a Edo Slávik (hlavný čašník z Veľkej Fatry, dopisujem 15. 1. 2008
                 – Edo  včera  zomrel  64  ročný)  sme  si  spestrovali  prácu  súťažami
                 o najkrajšiu studenú misu, alebo sme trénovali s plnou polievkovou
                 misou pretáčanie rukami až nad hlavu, pripravovali sme nielen jedlá,
                 ale i stoly a miestnosti. Vo veľký deň D sme začínali už od rána pri-
                 vítaním p. biskupa a množstva kňazov. A potom začali fofry. Mama
                 bola nervózna a nebola moc naklonená našim fórkom. Ale tiež sa
                 veselo  smiala,  keď  Edo  odnášal  raňajky  na  podnose,  krásne  na-
                 servírované, prikryté bielym obrúskom do kostola, aby sa p. biskup
                 osviežil. Po návrate sa ho mama pýtala, či bolo všetko v poriadku, či
                 boli raňajky teplé a Edo odpovedal: boli, boli až horúce, veď som sa
                 skoro popálil, keď som ich skúšal palcom. Neviem, či si ešte niekto
                 spomeniete na šľahačkovú fľašu na bombičky. Celkom prvé sa mu-
                 seli potriasť a potom zatlačiť na taký cumprlík. Skúšali sme to viacerí
                 a nešlo nám to. Prišiel Pánko v novej čiernej reverende, vyparádený
                 a podujal sa šľahačku vydolovať. Potriasol, zatlačil a šľahačka vy-
                 letela a ostriekala ho od hlavy po päty. Miesto aby sme ho ľutovali,
                 smiali sme sa tak nehorázne, že sa urazil a šiel sa prezliecť do starej
                 osvedčenej reverendy.
                     Edo nás naučil rôzne triky, ako otvoriť fľaše piva aj hodinu pred
                 obedom a liať ho do pohárov s penou – robí sa to tak, že sa nalieva
                 cez  palec,  –  podávať  koňak  vo  vysokých  pohároch,  ktoré  roztočil
                 a zapálil atď. Jedáleň bola na poschodí a tak sme museli každú ma-
                 ličkosť vyniesť i zniesť dole. Po takom dni sme si necítili nohy a keď
                 hostia odišli, sadli sme si  my a hostili sa.  Na naše  birmovky ešte
                 teraz mnohí spomínajú.
                    Niekedy si človek nespomenie na celok, ale utkvejú mu v pamäti
                 rôzne detaily.
                    Vynára sa mi napr.:

                                            - 244 -
   239   240   241   242   243   244   245   246   247   248   249