Page 245 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
Niekde vzadu pri stole sediaci Pišta Blaha spievajúci „Za po-
sledňuju piaťorku... čosi trojku lošadej“ a ledva dospieval, v tichosti
odišiel domov sám a nechal tetu Marienu oslavovať ďalej.
Alebo,
moji synovia vychádzali v noci zo Zuzkinej svadby a na zľado-
vatených schodoch si Peter zlomil pätu, Paľo ho niesol na chrbte
a ostatní odchádzajúci hostia v autách im veselo kývali a mysleli si,
že je to chlapčenská recesia a nik ich nezviezol...
Pri oslave Pánkových 90-tin čašníčka miesto do chladničky tor-
tovú 90 položila na stôl a ešte aj zapálila sviečky. Keď prišli hostia,
z torty bola beztvará masa s prímesou parafínu zo sviečok...
Z Miňovej 50 si hlavne pamätám na noc strávenú v jeho chate
s celou spoločnosťou, lepšie povedané pred chatou, lebo sme sedeli
pri ohníku a rozprávali sme vtipy až do rána...
Mamina 60 sa slávila v Strečne na Salaši. Jej brat Albert bol celý
život pod „papučou“ a na tejto oslave mal taký správny salón špic
a bojovne vyhlasoval: „Ja sa nikoho nebojím, ba ani svojej ženy sa
nebojím“, a tým vyvolal vlny smiechu.
Raz zas pri sfukovaní sviečok sa podarilo zapáliť čašníčke
blúzku a to sa mladým páčilo ešte viac, ako samotný akt sfukovania
a kričali „opakovať, opakovať...“ (samozrejme, že sa jej nič nestalo
a blúzku sme jej nahradili).
Takže s uspokojením konštatujem, že naše oslavy neboli nikdy
fádne a že sme sa na ne všetci tešili.

Dovolenky

Väčšina z nás si pamätá, ako ďaleko sme sa mohli dostať za
totality na dovolenku. Pravidelne na Balatón, občas do Bulharska, do
turistickej zóny v Poľsku a veľmi zriedka do Juhoslávie.
Raz sme sa vybrali na štyroch autách do Poľska. Cestou sme sa
zastavili v Krakove, obzreli sme si Wawel, vypočuli sme si trubača na
veži, nakúpili lacné safalátky a hľadali sme si miesto na rozloženie
stanov. Bolo už prítmie, keď sme sa utáborili na veľmi peknej čistin-
ke. Urobili sme si oheň, opekali safalátky a začali sa rozprávať rôzne

- 245 -