Page 246 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
príhody. Naši priatelia Korínovci boli ako Židia obidvaja v Osvienčime
v koncentračnom tábore. Čo – to sme o ňom počuli, ale prvýkrát od
očitých svedkov. Obom tam zahynuli pred ich očami všetci príbuzní.
Pani Korínová nám pre názornosť ukázala obrovskú jazvu cez celé
stehno, ktorá jej ostala po výcviku psov na ľudských terčoch. Mala
19 rokov a veľkú chuť prežiť. Pes sa jej zahryzol do stehna miesto
do krku a ona s nadľudskou silou mu chytila papuľu a roztrhla ju.
Obrovskú ranu musela všelijako počas selekcií skrývať a nesmela
dať najavo bolesť. Porozprávali nám veľa, noc, prostredie, blízkosť
tábora dojmy umocňovali. Ich jediná dcéra Eva v tom čase asi 10
ročná, to tiež počula prvýkrát. Zamyslení sme sa pobrali do stanov
spať. Niečo po polnoci nás zobudil hrozný krik a plač. Eva reagovala
na hovorené. Konečne sme pospali a ráno sa vybrali Rudo, Lolo,
otec, Miro a Pánko do mesta na nákupy. Dlho sa nevracali, ženy
už hromžili a predpokladali, že sa zastavili v krčme a chystali sa im
povedať do duše. Aj sme sa naobedovali a stále nič. Konečne sa ob-
javilo auto a všetci boli v ňom natlačení. V druhom sedeli milicionári,
ktorí nám nariadili stany zbaliť, oheň uhasiť a vyprevadili nás niekoľ-
ko kilometrov z rajónu preč. Za šera sme si nevšimli a prešli sme za
povolenú turistickú zónu. Zbytok dovolenky bol pekný.
Spomeniem ešte na Korínovcov. Boli sme dohovorení aj na bu-
dúci rok dovolenkovať v Poľsku, ale už s pozvánkou k moru. Mali
sme sa stretnúť v koncetračnom tábore, aby nám všetko poukazo-
vali. Naša rodina + Dančík, Luky a Michalička sme ich čakali, prezreli
sme si tábor (už len na to pozerať bolo hrozné) a keď neprišli, ces-
tovali sme do Gdaňska, kde sme mali prenádhernú dovolenku. Po
návrate sme sa dozvedeli, že naši priatelia mali haváriu, pri ktorej p.
Korín zomrel, a žena a dcéra ležia dolámané v žilinskej nemocnici.
Vraj nás polícia aj hľadala, ale neúspešne...
Na svadobnú cestu sme nešli hneď po svadbe (3. 5. 1969), lebo
Magda promovala a ja som bola ešte študentka. Až cez prázdni-
ny sme sa vybrali do Juhoslávie. Boli sme ubytovaní všetci štyria
u súkromníka v takej typickej juhoslovanskej chalupe. Už začiatok
bol žartovný: Náš domáci sa predstavil „Ivo Dulčič“ a podával ruku
„Alo Palčovič“, predstavil sa Alo a hneď bola ruka v rukáve. Domáci

- 246 -