Page 247 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
si nedal vyhovoriť, že nie sme rodáci a bol k nám veľmi milý, ešte aj
domov nám dal zo dve fľaše rakije, ktoré po štamperlíku schosnoval
Šándor báči, keď sa u mňa doma zastavil. Pobyt tam bol prekrásny,
veď svadobná cesta v takom prostredí a s najmilším človekom na
svete je neopísateľná. Každý deň sme sa lodičkou prevážali k moru,
na kamenistú pláž, kde sme sa stretli aj s našimi dovolenkármi (otec,
mama a Pánko), ktorí boli ubytovaní v krásnom hoteli s rôznymi vy-
moženosťami. (Aj pláž patrila k hotelu.)
Raz nám naši ponúkli zábavnú cestu do Dubrovníka na za-
oceánskom parníku. Program bol lákavý – celú noc tancovačka,
samostatné kabíny na spanie, prehliadka Dubrovníka, výborná stra-
va s morskými potvorami atď. Do prístavu sme išli nejakým starým
autobusom, natrieskaní tak, že sa dýchať nedalo, v očakávaní, kedy
sa zrútime z cesty do mora, modliac sa v duchu, aby sme sa dočkali
konca. Za hlasného spevu šoféra a vzdychania a možno aj vzlyka-
nia cestujúcich sme sa rútili k cieľu. Cesta išla rôznymi serpentínami
vysoko nad morom, bola úzka, takže zväčša sme išli aspoň jedným,
ak nie dvoma kolesami vo vzduchu. Asi po hodine cesty sme došli
k niečomu, čo mal byť prístav. Čakali sme asi do 23 hodiny a potom
priplávalo niečo, čo mala byť zaoceánska loď. Bolo to malé, hnusné,
špinavé a museli ste sa do toho nahnať rýchlo, lebo pre všetkých
miesta nebolo. No, aj keď sme sa tam dostali, žiadne sľubované
kabíny neboli a o tanečnom parkete, na ktorom sme sa mali zvŕtať
celú noc, ani nechýrovali. Alo a ja sme si našli miesto na skrútenom
lodnom lane a Miro s Magdou myslím na nejakej lavičke. Nad ránom
sme dorazili uzimení, unavení, špinaví do Dubrovníka. Miesto toho,
aby sme sa tešili z krás Dubrovníka a zaujímavostí mesta, zaliezli
sme na pláž a pospali sme tam. Jediný Alo mal trošku síl a šiel si
pozrieť staré hradby. Potom sme si zaplávali a chystali sme sa rov-
nakým spôsobom naspäť.
Naši už na nás čakali, šťastní, že nám umožnili také krásne roz-
ptýlenie. Po opísaní našich zážitkov boli ešte šťastnejší, že na ten
výlet nešli oni...
Skoro všetky dovolenky sme trávili na Balatóne. Výnimka bola
v 1970, 1975 a 1978 roku.

- 247 -