Page 250 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
sme videli z okna a to bolo všetko. Rozhodli sme sa osamostatniť
a začať obzerať na vlastnú päsť. Našli sme si ubytovanie a prežili
sme krásnych 5 dní. Taliani, keď zistili, že sme Slováci, vykrikovali
na nás „Dubček, Svoboda, Dubček, Svoboda“ a chytali nás za ruky.
V Neapoli sme boli svedkami zázraku premenenia krvi sv. Januára.
Samozrejme, socialistická výchova aj keď zmierňovaná domácimi
podmienkami, zanechala svoje stopy a my, miesto, aby sme sa tešili
z účasti na zázraku, uvažovali sme, či je to skutočnosť.
Na zhodnotenie – Rím, aj keď je prekrásny, ma až tak nenadchol
a Taliansko vôbec.
Za to už príchod do Lúrd bol nádherný. Prechod z 37 st. C do
mierne mínusových hodnôt, zasnežené vrcholce končiarov a útulné
mestečko plné ľudí, ľudí tichých a pokojných. Budovy charity, kde
sme boli ubytovaní, boli na okraji mesta. Hneď prvý deň sme sa túlali
po miestach, kde kedysi chodila s ovečkami Bernadetta. Podľa spe-
vu sme našli maštaľku – kaplnku. Intuitívne sme vošli do podzem-
nej katedrály a s úžasom sme sledovali bohoslužby v obrovskom
priestore. Zúčastnili sme sa sprievodov denných i nočných, iba my
dvaja sme putovali krížovou cestou a zbožne sa modlili. Lurdy sú
miesto, kde vidíš veľmi veľa bolestí, chudákov, mrzákov, imobilných,
slepých, ale na každom vidíš dôveru a nádej a či chceš, alebo nie,
si zbožný, pokojný a veriaci. Pri potulke mestom, hneď pri lurdskej
jaskyni bolo malé kníhkupectvo. Vošli sme dnu a Alo si chcel kúpiť
nejaké noty. Francúz nevedel po slovensky, Alo po francúzsky.
S úsmevom som ich sledovala a bola som zvedavá, ako sa doho-
voria. A tu počujem, ako Alo píska melódiu, prestane a pokračuje
predavač. Takto si hodnú chvíľu vypiskovali a noty sa šťastlivo našli.
Aj tak sa dá... 5 krásnych dní sa skončilo a my sme cestovali domov.
Na hraniciach nikde nič, ale čo by sme to boli za Slováci, aby sme
si navzájom neublížili! V Bratislave nás oboch zobrali na colnicu,
rozhádzali nám všetku batožinu, zhabali knihy, ktoré sme si viezli
z Cyrilometodského ústavu a celé 3 týždne sme ich v kufroch vláčili
so sebou. Vzali nám aj doma kúpenú knihu Sprievodca po Ríme.
Nielen, že nám pobrali fúru jednoduchých suvenírov, ale sa aj hnus-
ne ku nám správali. Jeden z colníkov držal spomínanú knihu v ruke,

- 250 -