Page 17 - Kucharka IV.
P. 17
posúchy chceme. Každú časť roztiahneme a naplníme plnkou, ktorú sme si pripravili z uva-
rených, ošúpaných a roztlačených zemiakov, ktoré sme vylepšili opraženou slaninkou a ko-
rením. Posúchy uzavrieme, mierne stlačíme a pečieme na plechu v rúre pri 195 st. C asi 20
- 25 min. Formu im dávala buď ako hrubšie placky, alebo väčšie pagáče. Stará mama piekla
v klasickej ešte stavanej peci na drevo a tak tie stupne sú odhadom podľa mňa. Posúchy boli
výborné teplé, ale aj na studeno...
Fazuľa starej mamy Sidónie:
Už som spomínala, že v celej širokej Blahovskej famílii sa vďaka nepísanému pravidlu starej
mamy v sobotu varila fazuľa. Bol to prívarok, ktorý sa mohol jesť bez ničoho, bol výborný s du-
seným mäskom, s klobáskou, alebo párkom a kúštik údeného, to už bolo niečo sviatočné. Ako
deti sme mali radi na fazuľke vaječné volské očko.
Ingrediencie: strakatá fazuľa 2 H, bobkový list 2 ks, soľ, korenie, cesnak, koža
so slaniny, 2 PL bravčovej masti, 2 PL hladkej múky, zemiaky 2 - 3, kyslá smo-
tana /mlieko/, ocot /citrón/
Postup: Fazuľu namočíme na niekoľko hodín v studenej vode. Najlepšie namočiť večer a rá-
no začať variť. Vodu zlejeme a znova ju zalejeme ďalšou vodou a dáme variť. Vložíme do nej
bobkový list, jeden zemiak pokrájaný na drobné kocky /očakávame, že sa rozvarí a pomôže
k zahusteniu/, kožu zo slaniny, a varíme. Keď sú fazule polomäkké, pridáme ostatné zemiaky
pokrájané na kocky, dva rozmrvené strúčiky cesnaku, ktoré sme zmiešali so soľou. Na panvici
zohrejeme olej, pridáme múku a urobíme zápražku. Ešte horúcu ju postupne lejeme do hrnca
a dobre rozmiešame, aby neboli múčne hrudky. Keď sú fazuľa a zemiaky mäkké opatrne ich
zahustíme kyslou smotanou zmiešanou s naberačkou teplej tekutiny z variacej sa fazule, a
dobre rozmiešanou múkou /zátrepka/. Za stáleho miešania privedieme do varu a odstavíme.
Ochutnáme, dosolíme, pridáme ocot a máme hotovo. U nás sa servíruje na hlboké taniere
a ako príloha je čerstvý chlieb, môže byť klobáska, párok, fašírka alebo vajíčko. Ak sme dusili
mäso, stará mama polievala fazuľu jeho šťavou. Toto bolo a aj je naše rodinné jedlo.
Z bielej fazule sa robievala fazuľová polievka, kde sa pridávalo trošku nakrájanej mrkvy, nedá-
vala sa zápražka, len trochu zátrepky buď z mlieka, alebo zo smotany.
Ja mám aj veľmi rada prívarok z fazuľových luskov, najlepšie zo žltej dlhej fazule. Je lahodnej-
šia, rýchlo uvarená a pri krájaní netreba odstraňovať zo spojov také dlhé nite, ktoré pri zelenej
zavadzajú svojou tvrdosťou.
Spomínam si na môj prvý výlet s manželom do Talianska, kde nás priateľ, Slovák žijúci
v Ríme, zoznamoval s priateľmi a tí nás hostili nielen cestovinami, ale hlavne dusenou obrovskou
fazuľou. Bola výborná, ale množstvom nezjediteľná. Dávali ich do hlbokých misiek a úplne kop-
com. Po upozornení, že ak nezjeme, tak sa hostitelia urazia, sme sa napchávali a už s hrôzou sme
čakali na ďalší chod – pečené mäso. No a v malých krčmičkách sme zapíjali výborným červeným
vínom. Všade nás vítali a celkom neznámi kričali „Dubček, Svoboda, Dubček, Svoboda!!!“ – bolo
to po spojeneckej okupácii.
Žlté fazuľové lusky sa dajú upraviť podobne ako špargľa na pare, ev. krátko uvariť vo vode,
pokvapkať citrónom a posypať syrom a maslom. Alebo udusiť na masle ako prílohu. Mňam.
- 15 -