Page 23 - Staré Zlaté Časy

ktorá postupne zamŕzala. Bývalý väzeň napriek tomu spomínal na túto dobu ako na najkrajšie
Vianoce v jeho živote. „Najviac som sa pripodobnil Ježiškovi, ktorý tiež ležal iba v maštaľke.
On ležal na slame a ja som si pod hlavu dal bagandže a modlil som sa, aby Pán Boh odpustil
mojim väzniteľom, lebo nevedia čo činia.“
Starý otec si napchal fajku tabakom, niekoľkokrát potiahol a rozprával ďalej. No,
ja som si tiež posedel na samotke. Bola veľká 2x2 m s jedným miniatúrnym okienkom, cez
ktoré ledva presvitalo svetlo. Bol som tam, akoby zabudnutý, celý jeden mesiac. Nevolali ma
ani na výsluch, veľmi pôstne jedlo mi mlčky prestrčili cez okienko, výkaly nevynášali preč.
Snažil som sa myslieť na ženu, deti, priateľov, počítal som rôzne príklady, cvičil som, ale aj tak
som mal pocit blízky k zblázneniu. Cez kúsok rozbitého okienka raz ráno priletela mucha.
Nemal som muchy rád, ale tejto som sa tak veľmi potešil, bola živá, bzučala, krúžila okolo mňa,
ba občas sa ma krídelkami dotkla a pomohla mi prekonať hroznú samotu. Vydržala so mnou až
do konca.
To bola potom už paráda, keď mi dovolili ísť rúbať drevo k predsedovi MNV.
Nadrel som sa síce riadne, ale išlo mi to k duhu. Sem - tam sa mi ušiel aj krajec chleba s kusom
slaniny, ba občas som počul aj súcitné slovo. Raz som vypomáhal aj na fare a aspoň som sa
podozvedal, čo sa deje za bránami väznice. Listy sme síce mohli písať raz do mesiaca, ale
prechádzali cenzúrou a boli odosielané Boh vie kedy. Najväčší sviatok bol, keď sme dostali
balík. Je pravda, že najlepšie veci si ponechali bachari, ale niečo sa ušlo aj nám. Návštevu som
mal povolenú niekoľkokrát, ale ženu som nechcel, aby ma takého videla. Držalo ma iba
vedomie, že ma doma čaká, že synček je už väčší a možno pochopí, prečo som tam. Moja
maličká si ma nemohla ani pamätať. Všetko raz prebolí a keď človek prežije, každá bolesť ho
zocelí.
Mám pečlivo odložený list, ktorý mi písal nebohý otec do väzenia:
„P. P. J. K. (Pochválen Pán Ježiš Kristus) Drahý Teodor!
Všemohúci Boh je dobrý, a keď aj dá trpieť, nedá zahynúť. Úfajme, že sa to všetko napraví.
Hlavná vec je, že má človek čisté svedomie. A ako všetci vieme, Ty si nikomu vedome
neublížil, ba naopak si iba dobro činil pre ľud. U ľudí si bol obľúbený, ba milovaný a to nech
Ťa uspokojuje v terajších ťažkostiach, nech Ti na svedomí uľahčuje. Teda čisté svedomie. Silne
veríme, že aj pred súdom budeš očistený od všetkého.
My sa máme tak obyčajne. Chybuje často mne víno a tabak, do kuchyne mäso,
masť, cukor. Múka teraz ešte je, ale do nového nevystačí. Aj zemiakov je slabá úroda. Pišta
strojí sa ísť do Bratislavy na 4 - 5 mesiacov, aby dokončil druhú štátnicu. Ferko je s batériou
v Liptovskom Mikuláši. Vilmoš bude učiť v Lysici ako správca školy. Lolo pracuje v Trenčíne
v kancelárii. Stále popršiava, a preto zemiaky nemáme vykopané, ide nám to pomaly.
Srdečne Ťa pozdravujeme a bozkávame. Do skorého videnia.
Zbohom Tvoj otec, Buď silný Tvoja mama.“
Varín 13. 10. 1945

Z celého listu vyznieva starosť o mňa, ale aj o ich živobytie. Ako najstarší syn som
sa staral nielen o ten tabak a vínko apovi, ale zásobil som potravinami celú rodinu a každého
súrodenca, ktorý to potreboval. Veru neraz som im na krku niesol celého barana, vrecia
zemiakov, či múky. Bolo mi ich ľúto, ale mal som sám so sebou dosť trampôt...

21