Page 23 - Staré Zlaté Časy
P. 23

ktorá postupne zamŕzala. Bývalý väzeň napriek tomu spomínal na túto dobu ako na najkrajšie
               Vianoce v jeho živote. „Najviac som sa pripodobnil Ježiškovi, ktorý tiež ležal iba v maštaľke.
               On ležal na slame a ja som si pod hlavu dal bagandže a modlil som sa, aby Pán Boh odpustil
               mojim väzniteľom, lebo nevedia čo činia.“
                                   Starý otec si napchal fajku tabakom, niekoľkokrát potiahol a rozprával ďalej. No,
               ja som si tiež posedel na samotke. Bola veľká 2x2 m s jedným miniatúrnym okienkom, cez
               ktoré ledva presvitalo svetlo. Bol som tam, akoby zabudnutý, celý jeden mesiac. Nevolali ma
               ani na výsluch, veľmi pôstne jedlo mi mlčky prestrčili cez okienko, výkaly nevynášali preč.
               Snažil som sa myslieť na ženu, deti, priateľov, počítal som rôzne príklady, cvičil som, ale aj tak
               som mal pocit blízky k zblázneniu. Cez kúsok rozbitého okienka raz ráno priletela mucha.
               Nemal som muchy rád, ale tejto som sa tak veľmi potešil, bola živá, bzučala, krúžila okolo mňa,
               ba občas sa ma krídelkami dotkla a pomohla mi prekonať hroznú samotu. Vydržala so mnou až
               do konca.
                                   To bola potom už paráda, keď mi dovolili ísť rúbať drevo k predsedovi MNV.
               Nadrel som sa síce riadne, ale išlo mi to k duhu. Sem - tam sa mi ušiel aj krajec chleba s kusom
               slaniny, ba občas som počul aj súcitné slovo. Raz som vypomáhal aj na fare a aspoň som sa
               podozvedal, čo sa deje za bránami väznice. Listy sme síce mohli písať raz do mesiaca, ale
               prechádzali cenzúrou a boli odosielané Boh vie kedy. Najväčší sviatok bol, keď sme dostali
               balík. Je pravda, že najlepšie veci si ponechali bachari, ale niečo sa ušlo aj nám. Návštevu som
               mal  povolenú  niekoľkokrát,  ale  ženu  som  nechcel,  aby  ma  takého  videla.  Držalo  ma  iba
               vedomie, že ma doma čaká, že synček je už väčší a možno pochopí, prečo som tam. Moja
               maličká si ma nemohla ani pamätať. Všetko raz prebolí a keď človek prežije, každá bolesť ho
               zocelí.
                                   Mám pečlivo odložený list, ktorý mi písal nebohý otec do väzenia:
               „P. P. J. K.  (Pochválen Pán Ježiš Kristus)  Drahý Teodor!
               Všemohúci Boh je dobrý, a keď aj dá trpieť, nedá zahynúť. Úfajme, že sa to všetko napraví.
               Hlavná  vec  je,  že  má  človek  čisté  svedomie. A ako všetci vieme,  Ty si nikomu vedome
               neublížil, ba naopak si iba dobro činil pre ľud. U ľudí si bol obľúbený, ba milovaný a to nech
               Ťa uspokojuje v terajších ťažkostiach, nech Ti na svedomí uľahčuje. Teda čisté svedomie. Silne
               veríme, že aj pred súdom budeš očistený od všetkého.
                                   My sa máme tak obyčajne. Chybuje často mne víno a tabak, do kuchyne mäso,
               masť, cukor. Múka teraz ešte je, ale do nového nevystačí. Aj zemiakov je slabá úroda. Pišta
               strojí sa ísť do Bratislavy na 4 - 5 mesiacov, aby dokončil druhú štátnicu. Ferko je s batériou
               v Liptovskom Mikuláši. Vilmoš bude učiť v Lysici ako správca školy. Lolo pracuje v Trenčíne
               v kancelárii. Stále popršiava, a preto zemiaky nemáme vykopané, ide nám to pomaly.
               Srdečne Ťa pozdravujeme a bozkávame. Do skorého videnia.
               Zbohom Tvoj otec, Buď silný Tvoja mama.“
               Varín 13. 10. 1945

                                   Z celého listu vyznieva starosť o mňa, ale aj o ich živobytie. Ako najstarší syn som
               sa staral nielen o ten tabak a vínko apovi, ale zásobil som potravinami celú rodinu a každého
               súrodenca,  ktorý  to  potreboval.  Veru  neraz  som  im  na  krku  niesol  celého  barana,  vrecia
               zemiakov, či múky. Bolo mi ich ľúto, ale mal som sám so sebou dosť trampôt...


                                                           21
   18   19   20   21   22   23   24   25   26   27   28