Page 45 - Staré Zlaté Časy

vlastných ľudí. Terchovci Terchovcom! Sám som to zažil, ako kedysi najchudobnejšia rodina,
bez akéhokoľvek vzdelania, teraz sa mi vyhrážala mávaním červenou knižkou a na to im stačilo
dostať sa svadbou do rodiny straníckeho funkcionára. Svet obrátený hore nohami!
Začal som písať o starej fare a ani neviem, či vy viete, prečo kedysi stavali fary
s dvoma strechami. Bolo to nielen pekné, odlišujúce faru od ostatných domčekov, ale
oznamovalo to, že tam žijú osoby, ktoré nie sú v príbuzenskom vzťahu a sú rozdielneho
pohlavia – čiže kňaz a jeho gazdiná a každý mal svoju strechu. Takto mi to vysvetľoval môj
strýko – Anton Blaha.

18. 5. 1976 Dnes oslavujú meniny moje dve najdrahšie dievčatá.

Sme v Kúre, varili sme guláš a oslavujeme mamu a dcéru. Meno Viola je v našich
končinách zriedkavé. Pôvod je z latiny a jeho význam je fialka. Má to viacero vysvetlení:
1. každá nositeľka je krásna a voňavá ako fialka, 2. ale aj značí „ty si riadna fialka!“ v trošku
horšom zmysle. Staré kalendáre a horoskopy hovoria, že ženy s týmto menom sú milé, obetavé,
múdre, ak sú presvedčené o svojej pravde, idú za ňou až tvrdohlavo. Myslím, že na naše
dievčence je to ako uliate. Dokonca sedí aj obľúbená farba – zelená, fialová a biela. Už som
spomínal, že v mladosti som žiadnu inú Violu nepoznal iba tú moju. Meno sa mi vždy páčilo.
Na vojne to vojaci využívali a keď niečo vyparatili, tak mi pod oknom spievali v tom čase
obľúbenú pieseň „Buď jen mou, Violetto má...“ a ja som už bol namäkko a všetko som odpustil.
Marika (Viola) stretla ďalšiu menovkyňu počas štúdia na zdravotníckej škole, jej učiteľka
Magistra Binková bola tiež Viola. Marika to mala dosť zaujímavé, nik z rodiny nevedel, že je
vlastne Viola, lebo tak ju volali iba oficiálne v škole a samozrejme pri svadbe. Ešte aj môj brat
Vilmoš sa jej s údivom pýtal „Odkedy si Viola?“
Naše rady gratulantov sa rozmnožili, prišla Marikina a Magdina spolužiačka zo
štúdií v Olomouci Eva Kudličková – Vyskočilová, teta Matika a Slovákovci. A tak znova
gratulácie starej a mladej, alebo lepšie mladej a mladšej Viole. Eve sa tu veľmi páčilo a aj nám
na pamiatku napísala do kroniky:
„ Přijela jsem na nákup do Žiliny a najednou jsem se octla v Kúre. Je zde velmi krásne prostředí,
Bíle skály se zdají na dosah ruky, na Moravě, bohužel, takové lesy nemáme, je tu nádherně.
Dalším zážitkem, který se intenzitou dojmum téměř vyrovná, jsou ty čtyři krásne děti Palko,
Petrík, Zuzka a Katka. Jsou strašně roztomilé.
Jen mně velmi mrzí jedna věc, že dnes oslavují obě Violy a my máme jiný kalendář (25. 5.).
Snad to příště uvedeme na pravou míru, poněváč je zde tak krásně, že se sem musím určitě ještě
někdy podívat. Jsem velmi vděčná za tyto krásne zážitky. Eva

D O V O L E N K Y

Keď sa pomery ako - tak ustálili, rozhodli sme sa občas si aj oddýchnuť mimo
našej dediny. Do zahraničia sa nechodilo, tak vymyslel Pánko charitu v Piešťanoch, kde sme za
lacný groš boli ubytovaní. Doobedie sme strávili v kúpeľoch, dávali si bahno a perličku a deti
za ten čas boli v parku, chodili na koncerty a napchávali sa slanými tyčinkami, ktoré sa
predávali v stánkoch ešte teplé z pekárne. Ja som bol vždy prvý hotový a vždy mi vyšiel čas

43