Page 47 - Staré Zlaté Časy
P. 47

opakovane, lebo babka nepočujú. Pán arcibiskup si dal záležať a poriadne zazvonil. A teraz
               utekajú – zakričal chlapček. Kým si to uvedomil, vyletel z dverí domáci a riadne mu nadal. Páni
               sa zasmiali a všetko bolo v poriadku.
                                   Musím  zaznamenať  našu  prvú  dovolenku  mimo  republiky.  Bolo  to  síce  iba  tu
               neďaleko, v Poľsku, ale aj tak sme mali čo robiť, aby sme hranice mohli prekročiť. V prvom
               rade sme museli zohnať pozvanie od nejakého poľského občana, ktorý sa musel zaručiť, že sa
               o nás postará. Boli sme s deťmi na Dunajci a tam sme sa zoznámili s poľskou rodinou, ktorá
               nám toto pozvanie poslala. Na oplátku sme mali doniesť žiletky Víťaz, deky a nejakú plyšovú
               látku. Všetko sme zohnali a za výdatnej pomoci Ďura Michalca, ktorý je cirkevný zmocnenec,
               sme si mohli vyzdvihnúť  vycestovacie  doložky  k občianskemu  preukazu.  Doložky boli  iba
               jednorazové a aj to iba na krátku dobu a čo sa týkalo Poľska, tak iba do turistickej oblasti.
               Dohodli sme sa a išli sme na troch autách.  Naša rodina v Pánkovom, Lolo s Helenkou a Rudom
               na svojom a v treťom boli naši priatelia  Korínovci s ani nie desaťročnou dcérkou Evou. Bol už
               večer, hľadali sme si miesto na parkovanie a postavenie stanov. Objavila sa krásna čistinka,
               obklopená stromami, a tak sme sa tam usadili. Ženy pripravili perfektnú večeru, otvorili sme
               nejaké vínko a pri peknom ohníku sme sa usadili a rozprávali sme všelijaké príbehy. Najviac
               nás  zaujal  skutočný  príbeh  Korínovcov,  ktorí  ako  Židia  boli  počas  vojny  deportovaní  do
               koncentračného  tábora  v Osvienčime.  Pán  Korín  bol  čerstvý  mladoženáč  –  6  týždňov  po
               svadbe, keď ich tam aj s manželkou dopravili. Ju zavraždili hneď pri prvej selekcii a on sa
               dostal medzi robotníkov. Spomínal dosť v zlom na väzňov Poliakov, ktorí si mysleli, že sa
               zachránia, ak tí ostatní zomrú. Kopali vraj  spoluväzňov do citlivých miest, po ktorých boli na
               určitú dobu paralyzovaní a nedokázali pri selekciách stáť, a preto boli vybratí do plynu. Tak
               stratil  celú  svoju  rodinu.  Príbeh  terajšej  pani  Korínovej  bol  hrôzostrašný.  Mala  19  rokov
               a v tábore smrti všetkých príbuzných.  Aj v tých hrozných podmienkach držali spolu. Zozbierali
               pomedzi väzňov 9 kg zlata! – toľko stál jeden ľudský život – a pokúsili sa jej najmladšieho
               brata oslobodiť. Podplatený bachar, ktorý ho mal previesť, zlato zobral a prezradil ho. Celé
               príbuzenstvo privliekli ku pódiu, na ktorom bol ich brat a syn mučený a pred ich očami ho
               obesili tak, aby to trvalo veľmi dlho – špicami prstov sa mohol dotknúť zeme. Ostatných členov
               zabili v plynovej komore. Ju zaradili do pracovného tábora, kde sa zároveň robil výcvik psov –
               vlčiakov.  Väzni  prenášali  kamene  a vtedy  psy  dostali  pokyn  zabíjať.  Väčšinou  chudákom
               prehryzli hrdlo. Pani Korínovej sa jeden zahryzol do stehna a vytrhol jej svaly až na kosť.
               Druhému, ktorý sa chystal zahryznúť do krku, nadľudskou silou chytila papuľu a roztrhla mu
               ju.  Zachránila  sa.  Pracovala  pri  triedení  šiat  a bielizne  po  mŕtvych,  a tak sa dostala ku
               primitívnym  obväzom.  Rana  sa  veľmi  zle  hojila  a navyše  dostala  úplavicu.  Sama  si  nevie
               predstaviť ako to dokázala prežiť. Ukázala nám tú hroznú jazvu a nám odpadla chuť od ohníka,
               plánovaných pesničiek a mĺkvo sme sa odobrali spať. Po polnoci nás zobudil strašný krik a plač
               malej Evy, ktorá sa vlastne prvýkrát dozvedela niečo o holokauste. V podstate aj my, lebo tieto
               zverstvá sa objavovali  a objasňovali  až  po vojne a mnohým sa zdalo,  že sú  nadsadzované.
               Počuť a vidieť to od priamych účastníkov bolo ťaživé...
                                   Na druhé ráno sme sa my, muži vybrali do neďalekej dedinky na nákup. Vedeli sme
               o výborných klobásach a mäse a tešili sme sa na guláš. Hneď pri prvom obchode nás zastavili
               milicionári, ktorí nás prinútili zbaliť stany a odísť. Večer sme si totiž nevšimli, že sme prekročili
               povolené pásmo. Ešte stojí za zmienku, že sme sa v Novom Targu stretli s rodinou, ktorá nás


                                                           45
   42   43   44   45   46   47   48   49   50   51   52