Page 50 - Staré Zlaté Časy

v Poľsku bez úspechu. Vrelo to aj v Maďarsku a študenti sympatizujúci s Poľskom zostavili 16
požiadaviek na osamostatnenie Maďarska. Zorganizovali pokojnú demonštráciu, ktorú tajná
služba ÁVH zmenila streľbou na masaker (pozn.: zo striech postrieľali viac ako 200 študentov,
žien a detí). Všetko začalo v Budapešti, ale pripojili sa väčšie i menšie mestá a demonštrácia sa
zmenila na otvorený boj proti komunistickému režimu a ZSSR. Rozzúrený dav lynčoval a vešal
príslušníkov ÁVH bez súdu, na kandelábre, hlavou dole, bez zľutovania. Imre Nagy zostavil
novú vládu a 1. 11. vyhlásil neutralitu Maďarska a výstup z Varšavskej zmluvy. Zdalo sa, že sa
situácia upokojila, vojská sa stiahli a ľudia oslavovali. Bolo to predčasné. Sovieti si vybrali
Jánosa Kádara ako nového predstaviteľa, v noci napadli Budapešť a všetky väčšie mestá
tankami, najmodernejšími zbraňami ba hovorilo sa, že použili prúdové stíhačky známe ako
MIG 15 na ich zničenie. A to už bol neopísateľný masaker s desaťtisíckami mŕtvych, stá-
tisíckami zranených, mučených, odsúdených na dlhé väzenia a stovky popravených vo
vykonštruovaných súdoch. V tom období došlo aj k imigrácii státisícov občanov, väčšinou na
Americký kontinent. Tzv. normalizácia trvala asi do 1958 roku, kedy bol popravený Imre Nagy
so spolupracovníkmi. Boli zahrabaní v spoločnom hrobe bez pohrebu a účasti príbuzných.
A nastal teror, hlad a bieda. Ja toto píšem až po 1970 roku a tieto údaje som sa dozvedal
v útržkoch od rôznych ľudí, ktorí po desaťročiach mali stále strach, aby ich niekto nepočul a
neudal. Pred pár rokmi som sa dostal aj k tzv. Bielej knihe, kde boli fotografie mučených
a popravených priamo na uliciach. Hrôza pozerať, nieto ešte prežiť...
Dopisujem: János Kádar bol pri moci t. j. pod dozorom Sovietov do 23. 10. 1989.

R O K 1 9 6 8

Tento rok začína nejako zvláštne. Povráva sa, že konečne aj u nás svitne na lepšie
časy. Prežívame rušné politické chvíle. Každý deň sa v našej domácej politike niečo mení
a vyzerá to na federáciu. Je zvolený nový prezident – armádny generál Ludvík Svoboda, bývalý
veliteľ armádneho zboru v SSSR v druhej svetovej vojne. Vláda je tiež celá nová. Predseda Ing.
Oldřich Černík. Má byť rehabilitácia nevinne odsúdených ľudí vo vykonštruovaných vy-
myslených procesoch. Je to síce pokrok, ale neviem, či to tým zavraždeným a mučeným a ich
rodinám bude platné. Dúfajme, že aspoň prestanú tie hrozné perzekúcie. Včera sa u nás zastavil
Jožko Cingel a hovoril o rušnom zasadnutí ľudí v Terchovej, ktorým sa konečne podarilo
zhodiť Šupicu z piedestálu. Bolo už načase, narobil veľa zla a to svojim vlastným ľuďom. Som
zvedavý, či zrušia aj môj zákaz vstupu do terchovského chotára. (To by som asi chcel moc).
Ako to celé v politike dopadne, uvidíme...
Aj v rodine sme mali veľkú stratu. 8. 3. 1968 zomrela moja mama v našom dome
o 21 hod. a 30 min. Pohreb bol 10. 3. o 15 hod. popoludní.
Mama bola už dlhší čas chorá. Susedia hovorili, že bola prať prádlo na Varínke
oblečená iba v krátkom kožúšku, bez rukávov a vonku mráz znásobený vetrom. Pravdepodobne
prechladla a dostala zápal pľúc. Jano Košturiak ju liečil a pomohli jej penicilínové injekcie.
Deň pred smrťou dostala druhýkrát zápal pľúc a ten už chudinka nevydržala. Navštevovali sme
ju každý deň, vozil nás k nej Pánko. Mama si ho veľmi vážila a bola vždy rada, keď prišiel.
Bola to vzorná pracovitá matka a manželka. Vychovala nás sedem žijúcich detí a pritom Hanke

48