Page 48 - Staré Zlaté Časy
P. 48

pozvala.  Vytiahli  sme  asi  10  krabičiek  žiletiek,  niekoľko  diek  a 5 m plyšovej látky    ako
               vďačnosť  za  pozvanie.  Boli  sme  však  nemilo  prekvapení,  keď  sme  sa  dozvedeli,  že  sú  to
               pašeráci a očakávali od nás nie desať ale desať tisíc krabičiek a mnohonásobne viac ostatných
               vecí.
                                   O rok sme si prehliadku Poľska zopakovali a to sme už navštívili  Wieliczku,  jej
               prenádhernú soľnú baňu, Krakov a jeho Wavel, vypočuli sme si trubača, ktorý vytrubuje na
               počesť jeho dávneho predchodcu, ktorého prebodol nepriateľ. Chceli sme si dať boršč, Pánko
               si aj dal, ale bola to len šťava z cvikle a nechutila mu. Najkrajšia časť dovolenky bola Jasná
               Hora  –  Paulínsky kláštor a Czenstochowá.  Bola  to  veľká  výhoda,  že  bol  s nami Pánko  (p.
               kanonik Š. Bitter), ktorý kňazom (Dančík, Domin a Luky) zabezpečil ubytovanie v kláštore
               a my sme si mohli postaviť stan v kláštornej záhrade. Malo to síce nevýhodu, keď si človek
               chcel odľahčiť mechúriku a vyšiel zo stanu, hneď pribehli psy, ktorí záhradu a kláštor strážili,
               a tak sme radšej neriskovali. Hoci z histórie viem o Jasnej hore všetko, čo sa o nej popísalo,
               predsa  vidieť  to  na  vlastné  oči  bol  nesmierny  zážitok.  Naša  mužská  časť  mala  možnosť
               stravovať  sa  spolu  s mníchmi v refektári,  kde  nás  obsluhoval  sám  prior.  Boli sme aj v ich
               knihovni, ktorá obsahovala nesmierne vzácne knihy a dokumenty.  Do  týchto  častí  kláštora
               nemajú ženy prístup, preto moja žena a dcéra dostali k dispozícii mnícha, ktorý ich zaviedol na
               poschodí do maličkej miestnosti, kde im malým otvorom výťahom na jedlo poslali obed a on
               ich obsluhoval. Smiali sa kombinácii jedla – polievka z kyslého mlieka  a vzápätí nádherné
               čerešne. Mnícha brali ako kamaráta, vodil ich po záhrade, kostole, dokonca im vyniesol knihu
               návštev,  aby  sa  tiež  mohli  podpísať,  ako  iné  významné  osobnosti.  Keď  našli  podpis  J.
               Kennedyovej,  pýtali  sa,  či  ju  pustili  do  mužského  kláštora,  ale  dozvedeli  sa,  že  ani  svoju
               kráľovnú tam nikdy nepustili a ani nikdy nepustia.
                                   Ráno sme išli do Jasnohorského kostola a zúčastnili sme sa odkrývania obrazu
               Matky Božej, ktorú Ján Kazimír  korunoval na Kráľovnú a Ochrankyňu Poľska. Obraz, lepšie
               povedané ikona,  je uctievaný zázračný obraz pre množstvo zázrakov, ktoré sa pripisujú Čiernej
               Panne Márii. Legenda hovorí, že obraz namaľoval sv. Lukáš ešte za života Panny Márie v
               Nazarete  na  dosku  z lipového  dreva,  ktorá  sv.  rodine  slúžila  ako  stôl.  Odtiaľ  sa  dostala
               Byzanskému vladárovi, putovala  na Rus a v roku 1384 knieža Opolčík obraz priniesol na Jasnú
               Horu.  Po napadnutí Jasnej Hory spanilou jazdou a volyňskými kozákmi v 1430 roku bol kláštor
               spustošený a obraz utŕžil tri seknutia mečom na pravú tvár Madony. To podnietilo mníchov
               a obyvateľov pod vedením Czarnieckého ku vzbure proti 3 a pol tisícovej švédskej armáde a za
               pomoci zázračného obrazu sa im podarilo zvíťaziť. Dalo by sa o tom písať celé strany, ale to
               nie je mojou úlohou. Ja len spomínam naše zážitky. Pri obraze sme všetci zbožne kľačali  a
               očakávali  slávnostné  fanfáry  sprevádzajúce  odhalenie  Matky  s Dieťaťom.  Kostol  bol  plný
               emócií, ozýval sa plač i prosby. Na naše veľké prekvapenie sa k oltáru približoval v sprievode
               dvoch miništrantov náš  obsluhujúci mních, z ktorého  sa  vykľul  dvojnásobný  doktor,  kňaz,
               vedec a vynikajúci človek. Táto svätá omša bola pre nás všetkých veľký dar. Na druhý deň mal
               aj náš Pánko tú česť odslúžiť pri tomto zázračnom obraze sv. omšu...
                                   Pri návrate  domov sme mali dobrý zážitok na colnici. Čakali sme na colníkov
               a miesto nich pristáli pri nás na motorke dvaja mladí Slováci. Colníci ich prehliadli a našli 4
               litre čistého špiritusu. Poliaci mali taký neriedený 96 %. Aj my sme si domov niesli, ale iba
               povolený 1 liter. (Robievali sme si z neho výborné hriate – 1 hrnček špiritusu a 2 a pol vody,


                                                           46
   43   44   45   46   47   48   49   50   51   52   53