Page 57 - Staré Zlaté Časy

vykonal predseda Zachmerda, ale chudák, mal veľký problém s nevestami, vlastne s ich
priezviskami. Stále sa mýlil a mal aj prečo. Dievčatá si svadbou vymenili mená... Nakoniec za
pomoci mladých sa všetko zvládlo a mohli sme sa vybrať do farského kostola. Pred kostolom
čakalo množstvo zvedavcov a v kostole sa ledva pre nás vytvorila ulička, aby sme sa dostali na
svoje miesto. Nevesty k oltáru viedli otcovia a zaťov ich mamy. Ja osobne som bol nesmierne
pyšný a hrdý na svoju dcéru, ktorá kráčala po mojom boku ako biely obláčik. Stačilo mi pozrieť
na moju manželku a začal som sa báť, aby nepraskla od pýchy, kráčajúc po synovom boku.
A domnievam sa, že podobné pocity ovládli aj našich svatovcov. Pred oltárom boli pripravené
4 stoličky a 2 kľakátka. Miništrant zazvonil a svadba začala.
Pánko mal prekrásnu kázeň a všetko išlo ako po masle. Prísaha sa v tom čase robila
na okraji oltára, všetci prisahali vážne, nahlas, s dojatím, len moja dcéra sa z ničoho nič nahlas
rozplakala. Všetko v kostole stíchlo a bolo počuť iba Pánka ako sa jej pýta: „Rozmyslela si si
to? Nechceš sa vydávať? Ešte máš čas.“ Hneď sa spamätala a rozhodne pokračovala. Po
skončení obradu Pánko viedol oba páry cez celý kostol a odovzdal ich davu. Gratuláciám
nebolo konca... Ach, zabudol som na jeden prekrásny moment, kedy sa počas obradu z chórusu
ozval nádherný hlas p. kaplána Kopáska, ktorý im zaspieval Ave Mária. Po gratuláciách odišli
mladí k fotografovi a hostia sa prišli potúžiť k nám na faru. V jedálni na poschodí sa podávali
obložené chlebíky a alkohol všetkého druhu. Zdržali sme sa asi hodinu. Hostia sa spočiatku
oťukávali, postupne sa dostávali do dobrej nálady. Keď sa pristavil autobus, hostia nasadli
a v dobrej nálade so spevom sme sa dostali do Veľkej Fatry v Rajeckých Tepliciach. Mali sme
tam prenajatú veľkú jedáleň, krásne upravenú, stoly do T, po bokoch stoly s množstvom teplých
i studených jedál, tort a všelijakých zákuskov. Mladí čašníci nevtieravo ponúkali pod dozorom
hlavného čašníka Eda Slávika jedlá i alkoholy rôznych značiek. Asi po hodine sa ozvalo: „Už
prišli!!“ Všetci sme sa postavili a vytvorili koridor. Mladí sa usadili a začali prípitky. Bolo
zábavné ako Alova krstná mama – Maňa Kapasná, hlasným šepotom mladých napomínala: „Nie
aby ste to vypili! Nepi to! Nepi to!“ A tak si len štrngali a smiali sa. Po hlasnej spoločnej
modlitbe na pokyn Eda Slávika rozostavení čašníci behom minúty všetkým hosťom rozniesli
studené predjedlo, po ňom chýrnu mäsovú polievku s pečienkovými knedličkami a domácimi
rezancami, hlavné jedlo sviečková na divoko s knedľou a brusnicami. V pauze medzi jedlami
odzneli blahoželania, čítali sa telegramy a spievalo sa. Potom sa pokračovalo v jedle – rezne so
zemiakovým šalátom, dusené bravčové s ryžou a pečenými zemiačkami a o pol noci pravá
terchovská kapustnica. Kto chcel, išiel si dole do baru zatancovať. Bolo veselo až do rána.
Mladí odišli do svojich novo pripravených domovov pred jednou v noci, aby okúsili slasti
manželské...
Bolo všetko krásne, hoci som sa musel dosť prasknúť po vrecku. To však nie je
podstatné, hlavná vec, aby deti boli šťastné a mali sa radi, tak ako sa máme radi my dvaja, hoci
spolu tiahneme už tridsať rokov. Boh im pomáhaj!
V nedeľu pred veľkou omšou sa u nás na fare zišli oba páry, ktorým spevokol
z Farského kostola pod vedením profesora Gmyterku prišiel pogratulovať a zaspievať pre-
krásne svadobné piesne. Mama s Marikou bleskovo pripravili pohostenie – studené misy, a ja
som si zobral na starosť tekutú časť. Ženy sa okúňali a zväčša pili nealkoholické nápoje, ale
muži prehlasovali, že po dobrom trunku sa im bude v kostole oveľa lepšie spievať a po takom
dobrom jedle, by bola chyba piť vodu.

55