Page 61 - Staré Zlaté Časy

Prvé dva dni nám robila spoločnosť Eva – vysokoškoláčka z Nitry. Vedela krásne po
francúzsky, Paríž poznala dokonale a vysvetlila nám potrebné veci. Po dvoch dňoch nastúpila
na brigádu a my s Pánkom sme dali všetky naše vedomosti dohromady a boli sme celkom
samostatní, vedeli sme sa nielen dohovoriť, ale orientovali sme sa správne a presne.
Navštívili sme všetky historické pamiatky Paríža. Boli sme v Sakre Coer, Notre
Dame, Louvre, National Police, Conciergerie, kde bola väznená Mária Antoinetta, Champs
Elisee, Versailles, Malý a Veľký Trianon, záhrady, parky, katedrály a kostoly. Strávili sme
krásny večer s pátrom Revésom, ktorý bol veľmi priateľský a ďakoval nám za pomoc v čase
pre neho potrebnom. Zariadil nám zúčastniť sa čisto francúzskej púte na „Chartre a St. Michel“
na brehu Atlantického oceánu. Bola to dlhá cesta, ale neuveriteľne krásna.
Odtiaľ sme na 5 dní odskočili do Lourdes. Ubytovali nás v Securite Catholique,
kde sme mali byt a stravu zdarma. Veľa pútnikov bývalo v obrovských halách, kde boli postele
oddelené plachtami. My sme mali samostatné dve malé izbičky, vzhľadom na Pánkov kňazský
stav a dobré referencie aj o nás. Jedlo sa v spoločných jedálňach, striedme, ale chutné jedlá
a ešte aj každý dostal trojdecovú fľaštičku červeného vína. Chceli sme vidieť čo najviac, preto
hneď po raňajkách sme boli v maštaľke na sv. omši, potom sme asi 20 minút schádzali dole do
stredu Lúrd do Katedrály, zúčastňovali sme sa sprievodu ku cti Matke Božej, kúpali sme sa
v žriedle vody, ktoré vyhĺbila Bernadetta, s ružencom v ruke sme prechádzali krížovú cestu
s postavami veľkosti skutočných ľudí. Krásny zážitok bol zúčastniť sa sv. omše, ktorú
vysluhoval Pánko v strednej Katedrále, ale najpôsobivejšie boli večerné procesie, keď 20 000
ľudí so zapálenými sviečkami spievali Ave, Ave Mária. Myslím, že ani jedno oko nezostalo pri
tom suché. Pri požehnaní o 22 hod. v predných radoch boli na vozíčkoch a posteliach chorí
a zmrzačení, ktorí mali v očiach rovnakú nádej, že Panna Mária vyprosí zázrak. Lurdy sú
nádherné a preduchovnelé, robia človeka lepším...
Posledné tri dni sme sa túlali Parížom a navštívili sme miesta, ktoré sme predtým
nestihli – poklonili sme sa Napoleónovi v Invalidovni (keď som bol ako mladý kedysi dávno
v Paríži, doniesol som si práve odtiaľto kovovú sošku Napoleóna a stále ju mám), mame sa
páčilo na „Blšom trhu“ (Marchais Opas). Je to asi 5 km stánkov, kde dostať všetko od ihly až
po najmodernejšie autá. Pokiaľ nám stačili prostriedky, ktoré sme si ušetrili, pokupovali sme
suveníry domov a známym. Denne sme pochodili veľa kilometrov a mali sme obavy o mater,
že bude trpieť na nohy, ale držala sa statočne...
Keď zhrniem, všetko tu bolo krásne, videli sme mnoho, zážitkov máme na celý
život a chceli by sme sa tam ešte niekedy vrátiť. Ale – denne sme spomínali na našich doma,
na deti, vnukov a vnučky – a preto, i keď to bolo krásne, hovorím:

„VŠADE DOBRE – DOMA NAJLEPŠIE !!!“

A N T I B Á Č I – O T C O V B R A T

Najmladší otcov súrodenec bol Anton Blaha narodený v Dolnej Tižine v 1880 roku.
Tam bol vtedy starý otec – Matúš Blaha – horárom. Rodina bola chudobná. Antibáči chodil
pôvodne do školy v Nitre, potom v Budapešti. Chcel byť profesorom, ale pre nedostatok

59