Page 59 - Staré Zlaté Časy

z lietadla. Zistila sa porucha na motore. Usaďte sa v odletovej hale. Budeme vás priebežne
informovať.“ Všetci, hoci sme boli pekne opálení, sme poriadne zbledli a s trasúcimi kolenami
sme schádzali schodíkmi dole. V hale sme sedeli bez slov asi 2 hodiny a videli sme, ako sa
okolo lietadla obšmietajú opravári a v duši sme si želali, aby nás usadili do iného lietadla.
Poniektorí sa modlili, zopár vytiahlo aj ruženec a niekoľkí vytiahli ťapky a statočne popíjali
rakiju, hoci to mal byť darček pre príbuzných. Po štyroch hodinách prišla letuška – veľmi pekné
dievča – a s úsmevom nás viedla do toho istého lietadla. Krvi by sa v nás nedorezal! To sa už
modlilo celé lietadlo. Let, až na občasné turbulencie, prebehol dobre a my sme vystúpili bledí
a spotení na bratislavskom letisku. Ten náš výdych určite počuli až v Žiline. Mladí docestovali
bez problémov, iba Magda zaplnila niekoľko odpadových vreciek...
A teraz súhrnne :
Dňa 24. 1. 1970 sa nám narodila prvá vnučka a dostala meno Zuzana. Vážila
2900 gr a merala 50 cm. Na jej počesť sme otvorili slivovicu, ktorú som mal ešte v 1945 roku
v Terchovej zakopanú v záhrade. Rozdelili sme ju po 5 l do každej našej domácnosti
a doporučili sme ju ponechať iba na mimoriadne výnimočné udalosti. Zuzke boli krstnými
rodičmi Alo a Marika, krstil Vdp. Š. Bitter. Krstiny sme urobili na starej fare vo veľkej jedálni.
Všetci sme očakávali, kedy nám aj druhý pár oznámi, že sa niečo narodí, ale stále nič. Ani sme
sa moc nedivili, lebo Marika mala ešte pred sebou viac ako rok štúdia. Ale dočkali sme sa.
Všetci tvrdili, že sa im tiež narodí dievčatko, a tak mali pripravené krásne meno Mária. Dňa 19.
9. 1970 v popoludňajších hodinách sme privítali nášho prvého vnuka, o hmotnosti 3450 gr.
a dĺžky 49 cm. Pôrod odviedol MUDr. Pavol Veselý a tak ho pomenovali Pavol – Miroslav.
Druhé meno bolo po krstnom otcovi Mirovi. Krstná mama samozrejme bola Magda. Zať Alo
asistoval pri pôrode všetkých troch svojich synov. Tak už sme vnúčatá mali dve a tešili sme sa
z nich. Večerný program sa nám obohatil o návštevu na Dolnom Vale 28, kde sme sa prišli
pokochať pohľadom na kúpanie malého tvorčeka. Obdivoval som Pánka, ktorý objednal malý
elektrický mangel a večer poskladané plienky žehlil. Keď mal Paľko 9 mesiacov, Marika mala
promóciu a už vtedy bola v požehnanom stave s druhým dieťaťom. Boli sme na dovolenke na
Balatóne a mali sme veľa zážitkov vďaka malému Paľovi. Hneď na hraniciach v Komárne
colník Marike s Paľkom kázal vystúpiť, lebo Paľko nemal pas a bol len zapísaný v doložke
občianskeho preukazu...
Museli sme sa s Alom vrátiť do Žiliny a získať na VB povolenie, doložku aj s jeho fotografiou.
Skoro dva dni na nás čakali Pánko, mama, Marika s Paľkom v Komárne. Konečne sme sa
udomácnili u Lajos Kovácsa a ja som s radosťou nosil Paľka v tom čase v modernom nosiči na
chrbte a tešil som sa z pozornosti množstva dovolenkárov i domácich. Náš nosič bol veľkou
raritou, lebo ich vyrobili iba niekoľko kusov. Po návrate sme sa nasmiali na stretnutí našich
dvoch párov – úplne naraz sa spýtali jeden druhého: „Pôjdete nám zasa za krstných?“ Čakali
skoro v rovnakých termínoch. Ja som predpokladal, že Zuzka dostane bračeka a Paľko
sestričku. Človek mieni, Pán Boh mení. 12. 1. 1972 po pol noci sa narodil trojkilový chlapček,
pre ktorého bolo zas pripravené meno Mária. Doktor Veselý pri rozpakoch s menom znova
pomohol: „Doma máte Paľa, tak mu dajte meno Peter.“ A tak sa pokrstil na Petra – Štefana.
O mesiac 10. 2. 1972 sa narodilo dievčatko a dostalo meno Katarína. A tak aj štvrtému vnúčatku
sme vystrojili na starej fare slávnostné krstiny. Nedá mi nespomenúť na Vianoce 1971, kedy
sme slávili Štedrý večer aj narodeniny pána dekana Štefana Schmidta v spoločnosti kňazov

57