Page 81 - Staré Zlaté Časy

Neskôr sme s Viktorom Vallom zisťovali čo sa vlastne mohlo stať. Prešli sme cez
pivnicu do garáže a garážové dvere smerom do ulice neboli zamknuté a boli odchýlené. Keď
Pánko odchádzal boli riadne zamknuté. Dodatočne sme sa dozvedeli, že akýsi dvaja ľudia
v kožených kabátoch boli večer u pátra. Asi jeden z nich rozprával s pátrom a druhý otvoril
garážové dvere a cez ne sa mohli neskôr dostať dovnútra a páter bol ráno mŕtvy. Toto dokázať
neviem, ale zo všetkého som usúdil, že on bol vlastne zavraždený. Na spánku mal zrazenú krv
a v zátylí veľkú podliatinu. Na veľké prosby dali jeho spolurehoľníkom povolenie, aby mohli
prísť na pohreb. Pochovaný je na Terchovskom cintoríne. Na pohrebe bol aj jeho posledný
spolubývajúci jezuita, s ktorým som sa u nás na byte niekoľko hodín rozprával. Okamžite ma
potom zobrali na vypočúvanie, aby zistili, čo sme si rozprávali. Dovtedy som bol podozrivý,
ale toto mi ešte viac priťažilo...
Keď toto viem, veľmi ťažko sa mi počúva, ako časť Slovákov brojí proti Tisovi a
dokonca sa tvrdí, že prvým slovenským prezidentom je Michal Kováč. Nikomu jeho názor
neberiem, ale vždy prvým slovenským prezidentom bol a bude Dr. Tiso a ostatní, či je to už
Kováč, či Šuster, budú iba ďalší. Tým nehodnotím dianie počas jeho vlády, ktorá bola
ovplyvnená vojnou a nemeckou nadvládou, iba nespochybňujem, že bol prezident...

M O B I L I Z Á C I A

V roku 1938 som bol trikrát narukovaný. 21. mája bola čiastočná mobilizácia, v
júli som bol na ostrej streľbe na Oremovom Laze, býval som tam s Ing. Láďom Řičánkom
niekde od Ostravy a Dr. Jánom Kempným na Modrokamenskom hrade, a to priamo v spálni
okresného náčelníka Dr. Tolnaya. Mal krásnu manželku, a tá si nás mimoriadne obľúbila. Boli
sme každý deň jej hosťami. Okresný náčelník mal hodne inej roboty a my sme namiesto neho
jeho paniu všelijako obveseľovali, za čo nám ona dávala všetko, čo sme chceli.
Po strelnici som nastúpil v Hruštíne, ale asi dva dni pred mobilizáciou som dostal
telegram priamo od veliteľstva delostreleckého pluku 126 zo Žiliny a musel som do 4 hodín
narukovať. K pluku som hneď nastúpil a keď bola vyhlásená mobilizácia, sme už s „O“ batériou
mazali na české hranice.
Keď nastal Mníchov – ihneď nás presunuli na maďarské hranice a neskôr na
poľské. Všetci naši susedia – Nemci, Maďari, Poliaci sa rútili na naše územie ako cez rozváľaný
plot.
Naša armáda bola dobre vyzbrojená, ale vtedajšia ČSR ostala sama a musela
ustúpiť diktátu veľmocí. Tým nastala prakticky druhá svetová vojna.
Z mobilizácie som sa vrátil 18. decembra do Hruštína. Práve v ten deň boli voľby
do Slovenského snemu a o rok neskôr 14. marca 1939 bol vyhlásený Slovenský štát. Nemci
obsadili Čechy a Moravu a zriadili tam Protektorát.
Dňa 14. marca som dostal od pluku telegram, musel som znovu narukovať a na
vojne som bol niekoľko mesiacov. V septembri 1939 začala vojna s Poľskom. Nemci prepadli
Poliakov a aj my sme im vyhlásili vojnu a ponúkli sme armáde „všetky tri naše lietadlá“. Dňa
4. októbra 1939 som prevzal notársky úrad v Terchovej od Jozefa Bernáta, ale nastúpil som tam
až 6. decembra lebo som zasa musel narukovať, a to do Ružomberka.

79